Objavujem, ako sme sa identifikovali so strachom.
V poslednom čase som mal pár skúseností vo svojej záhradníckej praxi . Skutočne majetní ľudia nakupujú rastliny mimo svojho zahradníka, skracujú rozpočet, až potiaľ, že sa na skutočne malej zahradke stretneme dve zahradnícke firmy. Odišiel som preč, kým kolegovia nezasadili stormy ,lebo by sme sa na tom kúsku ako dlaň, ani nezmestili. Pán sa bál, že nebude mať dosť peňazí / neskôr/ a preto zvolil lacnejšiu firmu.
Strach je vždy budúci!!! Bojíme sa len zajtrajška , vlastne skôr popzajtrapozajtrajška. Dnešný problem riešime bojovne a s dravosťou. Čo bude , až pride : kríza, choroba, staroba, smrť.
Hľadáme zľavy, aj keď máme na kvalitný tovar. Kupujeme liečivá / alternatívne / pre istotu zdravia. Poisťujeme budúcnocť veľkým domom / aj pre deti, ktoré aj tak újdu /. Spisujeme piostky, závete, obrnení masívnymi plotmi od celého sveta.
Bojíme sa ,že svet sa úplne pokazí. Prestanú fungovať veľké prírodné zákony : oteplí sa ,ochladí sa , vyschne, budú povodne. Možno aj geologické procesy, ktoré na mieste oceánskeho zlomu, zhltli celý náš odpad do horúcej magmy, ho snáď nepretvoria na nové horniny , novú identitu, novú zem.
Neviem, či človek mal v sebe tak hlboko urytý aj dávnejšie ten neurčitý strach.
Možno sa bál hlavne levov a búrky a zlých bohov a dal to vedieť.
Dnes to ukrývame, aby nás nikto neodhalil. Mohol by nás raniť alebo zabiť.
Nebojme sa. Všetko bude. Ako zvyknem hovoriť aj slnko vyjde aj noviny vyjdu.
