Nejako sa zahmlilo. Správne česky povedané, mlží.
A aj keď nemlží , nepoznávam toho človeka.
Mohol by som sa opísať : Vlasy – ešte sa nájdu, čelo – žiadne známky elegantného vyklenutia, nos – neprehliadnuteľný,oči, ústa – páči sa ženám?
V tom je háčik: vidím sa , ale neviem sa posúdiť, inak povedané, neviem ako ma vidia iní. Tak potom načo veĺké zrkadlá, načo veľa zrkadiel? Možno sú z nich niektoré zakrivené, vypuklé, skresľujúce, karikujúce, možno pravdivé, možno nie. Vzniká z nich bludisko. : Pozor ! Všade okolo som ja sám . Nie je to hrozné?
A preto tvrdím: nie je veľa duší v jednom človeku , len veľa pohľadov na niečo veľmi zložité, niečo čo takmer nie sme schopní poznať, dokonale preskúmať a stále objavujeme čosi nové. Vlk a baránok v našej duši sú skoro priatelia. Niekedy sa vlk podobá na baránka a občas baránok zaútočí tvrdou hlavou. Navzájom si menia miesta, zriedkakedy sú to čisté druhy. U niekoho dlhšie prevláda jeden alebo druhý.
Mnoho dverí, ktoré sa nám otvárajú , vedú do jednej predsiene a veľa zrkadiel je skôr jedno, do ktorého sme sa poriadne treskli a popraskalo na drobné, nepravidelné mnohohrany a v nich sa zrkadlíme v rôznych veľkostiach, z rôznych uhlov a stále tam nachádzame vlastnú podobu – nepodobu.
A všetky tie drobné kúsky skla, sú ľudia vôkol. Len v ľuďoch sa odrážame, zrkadlíme: naše správanie, reč, city, myšlienky sa napĺňajú len v iných ľuďoch. Vzájomnými reakciami pretavené, poznávame naše ja.
Ak sa vyhýbame svojmu zrkadlu vstupujeme do divadla predpeklie a peklo a musíme si siahnuť na dno, aby sme zistli, že pred sebou samým sa nedá ujsť.
Boh vidí naše hriechy : teda vidíme ich aj my, lenže s privretými očami sú veľmi maličké, ničotné. Privrieť oči je príjemné, krásne romantické. Pokúšame sa ujsť pred následkami našich skutkov snáď úplne všetci. Aspoň na chvíľu. Všetko vysvetlíme zdôvodníme, nikomu nechýba potrebná logika.
Niekto uteká od skutkov až tak ďaleko, že chce prekročiť prah smrti. Ak uvažuje rozumne, uvedomí si , že aj na druhej strane je zrkadlo, lenže ešte dokonalejšie. Tam privretie očí nepomáha.
Možno by pomohlo skôr - ako privierať oči – otvoriť srdce.
