Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Mäkké slnko
Práve pýtalo si večeru
Na mieste tak starom
Kam pamäť nesiaha
Vráskavým agátom
Na žltom konci tráv
Na smolnom asfalte
Vysypal sa motorkár
Dvadsťpäť ročná kobyla
Menom Riviéra
Len hlavu zdvihla
Keď vrávoravo vstal
Oči v postranných taškách
V zadných nosidlách
Kráčala si s uzdou v ruke
Nežný úsmev
Tak nežný
ako hodvábne zvlnené jačmenné pole
prechádzajúc váhavo
obe dôverne k sebe naklonené
cez cestu ku stodole
možno by bola reč o červenej ruži
farby fakt tmavej
po letnom dni o súmraku
o nádhernom sne
v hojdavých poliach spánku
