Snežilo
Tak ľahko
na páperovej bunde
Tak mrazivo
V tichom ráne
Nahlas
Znel pohyb metly
Nad tým páperím
Keď začal nový sen Na čiernych vlasoch
Na ebenovej pokožke
Osuška hlboko pod pásomKrutá biela, vločka neúprosne
Sadá na ramená.
Si napriek tomu nemá.
Dnes si nevyspatá,
kruhy pod očami
včera žlté listy
si čítala s nami
a keď dlhá slza
pomedzi prsia steká
hľadíš stále
tak krehká
do ďaleka
si nádherne tvarovaný
kus ľudského ducha






