V šírom poli stála nahá autobusová zastávka
Nebola sama
Naproti pri činžákoch stála jej sestra. Vo vlhkom a mrazivom vetre pribehol na jednu z nich Grafik. Pohyboval sa pomaly a zároveň naliehal na všetky svaly, aby mu urobili radosť a dohnali časovú stratu. Pod nebom, čo nebolo vidieť, svietila lampa. Nepatrične na zastávku bez strechy a bez útulného krytu proti vetru. Tak načo?
Grafik sa zohol k ruksaku na zemi. Rukou prehadzoval tri sady sluchátok a banán podozrivo hnedý. Konečne ruka nahmatala telefón. Spokojne si oddýchol .Zdvihol hlavu. Ešte nezasiahla očami ani vodorovnú rovinu, keď náhle pohyb prestal.
Pred Grafikovými očami zrazu stáli dve semišové,vysoké a úzke kozačky s rafinovaným mierne nariaseným lemom
na stehne nad kolenom.
Dve štíhle briezky, no dajme tomu, tak farby mladých platanov,pokračovali niečím čo ani neexistovalo fyzicky, len sa vlnilo a vlnilo.To čosi éterické, rákosovej hrúbky alebo možno bambusu, malo na vrchole mohutnú korunu plavne zmietanú zimným a inak otravným severákom. Južňákom? Západňákom. Stále blbé. Vetrom zašpineným z poľa a cesty a priekopy s odpadkami.
Čosi sa kýve vo vetre asi
Nikde nič len samé vlasy.
Grafik nastúpil do autobusu. Ruksak kopol pod sedadlo a hľadal Vlasy. Dlhé po plecia. Rozpustené. Tmavohnedé. Husté a pružné.
Od pohľadu, ktorým ju hľadal sa zarosilo okno. Pred konečnou, mu pár nezdvorilých ľudí, nejaký roboši ukrajinskí, zastreli výhľad.
Vystúpiť z autobusu
Úplne a celkom
Stratiť strelku kompasu.
Viezť sa metrom.
Ani sa už nijak neponáhľal. Už je všetko jedno.
Dlho si vyberal vagón. Vlak sa skoro pohol ,aby zmizol v tuneli, keď Grafik plecom rozrazil takmer zavreté dvere. V jednej ruke držal ruksak, druhou si zakladal sluchátka. Zastal si do najzaššieho kúta. Cez všetky koncové dvere videl ,alebo tušil, že vlak klesá pod ulicu.
V okamihu mu zastrel pohľad
Oblak vlasov
Letiaci mrak.
To nie sú len Vlasy
Princezna pravdepodobne, asi.
Princezna sedela v tom istom vagóne presne pri opačných dverách. Mohol vybrať skicár a tužku HB. Mäkkú. Nie ,uhlík na najmäkkšie vlny.
Nevybral. Pozoroval a sledoval. Počítal. Robil si prieskum. Princezna si občas vlasy prehodila rikou. O dve minúty ich prečesala prstami. O minútu ich stiahla gumičkou. Pohodila hrivou.
Tak, To by sme mali, podľa prepočtu, priemerne raz za dve minúty. Každé dve minúty sa vlasy pohli.
Potom nastal problem. Princezná sa pokúšala nasadiť si sluchátka.
2
Okrúhlym sluchátkom byť
Či radšej nebyť
A aj druhým ťa objať
Vlastniť až nebyť
Grafik sledoval, že Princezna má technický problem. Určite nevedela zapnúť malý prehrávač. Niekoľko dve- tri zastávky pochybovačne a neveriac krútila tým hnedým závojom. Ani nevedel ,kde pozbieral toľkú odvahu, tú čo ani nevlastnil. Rozhodnosť o ktorej nevedel , ho vystrelila, trochu komicky kývavo , cez celý vagón.
Rýchle , lebo vystúpi.
“ Sa to dá. Čosi o tom mám v bedni” drmolil. Princezna pozrela. Grafik uhol. Grafik pozrel, Princezna privrela jedno oko. Len to jedno čo bolo vidieť.
“ Tak rýchle mrkni. Vystupujem.”
Prístroj sa podvedome ,po krátkej chvíli poddal.
Už jej šepká do ucha
Elektrické vlny
Basové zvuky
Rytmus znavený
“Tak ti ď.” Dosť hlasne zašveholila Princezná. Možno zakričala,sluchátka schované v kope vlasov.
“Mohli…teda… by sme ísť do kina.”skúšal Grafik.
“Mohli.” Povedala ona a rýchle sa prekĺzla ku dverám. Keď vlak prechádzal okolo nej pohodila vlasmi smerom k oknám. Po dvoch krokoch ich zopla gumičkou.
Grafik prišiel do práce neskoro. Asistenka riaditeľa si ho merala pohľadom dlhým a nie zvlášť pochvalným.
“ Zase pozde. Koľkýkrát? Vôbec nechceš zvýšiť tvoj pramizerný plat, však?”pohodila vlasmi. Grafikovi sa rozhodili oči do strán a prekrútili dovnútra. Vlasy vždy prehovoria.
“ V metre som pomohol kočke. Ůžas. Suproš. Proste to stálo za to.”
“ Máš šťastie. Starý ti tu nechal zákazku. Dosť zaujímavý koncert. Čikuli. Nejaká kapela výhodňárska. Máš načmárať návrh na plagát.”
“Vlastne mala vlasy ako ty” pozrel na staršiu kolegyňu.
Zviazať vlas za vlasom
Zahodiť rána
Spojiť deň s nocou
Byť s ňou
Celý deň sedel so sluchátkami na ušiach, aj keď mal pocit akoby to boli dve vysoké hory, ktoré ho zavalili. A tých temných lesoch vyjú hladní vlci. V podstate to bola Pravda. Už siedmy krát si púšťal “Láska moja kde síííí, čakám ťa ta déé sííí…” a znelo to ako vlci alebo kojoti, ale kojotov si nevedel tak dobre predstaviť.
Z tých nápadov možno dvoch, ktoré mal by sa dala nakresliť len púšť. Po lejaku a prietrži mračien. Na papyri však neustále pribúdali dlhé čiary. Čiary zľahka vlnité. Troche vzájomne sa dotýkajúce. Čiary bez hmoty a čiary s objemom.
Princeznine vlasy.
V tom išla okolo sekretárka. Ťukla ho do hlavy zapaľovačom a ukázala na krabičku cigariet. Vyšiel za ňou na studený balkón, možno menšiu terasu.
3
“ Ty si vraj dobrý v počítačoch. V mojom pc , niečo stale píše, že sa chce načítať a ono nič. Nevedel by si mi pomôcť?.” Odklonila cigaretu a vyfúkla dym k skleneným palácom v okolí. Grafik kývol, akože jasne.
“ Aspoň budeš myslieť na niečo iné, ako na tú kočku. Takto nevymyslíš vôbec nič. To by museli Čikuli spievať o princeznách, alebo o Twiggy.”
V sobotu doobedu sa teda Grafik ocitol v príjemnom dvojizbovom byte na južnom sídlisku. Nejak si uvedomil, že aj malý byt môže byť príjemný a útulný. Nábytku bolo málo, . Nebol ani super moderný ani zastaralý. V teplých farbách na drevenej podlahe stálo kreslo naproti balkónovým dverám. Spustil sa do toho koženého kresla, keď bol vyzvaný. Kolegyňa mu podávala kávu a on si uvedomil, že sa vlastne pozerá na les. Odmyslel si, že je to lesík medzi činžákmi a cestou a že je v ňom len pár stromov, ktoré niekto z mesta ťažko udržuje ,aby prežili nápor sídlištných ľudí a psov. V siluetách korún z druhého poschodia videl zeleň a vtáky.
Na hranatých kameňoch
Na obrúsených kvádroch
Leží dych ľudstva
Zamorený túžbou mať
Kávovary,mixéry,posilovne
V autách hi-fi
S túžbou vyliezť nad ne
Nad predmety
Nad dôležité veci
Vstal, že ide konečne k počítaču. Z dverí vedľa, asi z kúpeĺne,vystúpili vlasy. Grafik v tom okamihu skamenel,horšie rozstriasol sa ako hmota na ubíjaný betón. Až potom skamenel.
“ Čumíš, akú mám krásnu dcéru”
Grafik čumel.
“ Ale ona … ale ty si predsa išla zo zastávky od nás…”
“Prespala som u kamošky. Boli sme v kine.” Spustila vodopád vlasov okolo tváre. Padal dolu, pred očami Grafika, svieži a nespútaný.
“Idem na brigošku, mami. Do hotela Ami.”
“Chodí na hotelovku, tak si chodí zarábať a má to aj ako prax.” Dovysvetľovala kolegyňa sekretárka.
“ Tak poďme do toho kina” vybafol prekotne ,aby mu už zase neušla.
“Dobrý . V nedeľu.”Otočila sa Princezná a vrátila sa do kúpelne.
Opraviť počítač nebolo pra grafika nijakým problémom. Doma nemal čo robiť a preto sa dal pozvať na obed. Kolegyňa varila výborne a on si užíval segedínsky guľáš, aký v reštaurácii nedostane. To mu pripomenulo, že by sa vlastne už chcel usadiť. Mať trvalú partnerku- manželku a viesť pokojný ,stabilný život.
Pri druhej káve, zrejme aj sekretárka mala dobrý pocit, že nie je sama, sa zistilo, že by sa zišlo opraviť žalúzie.
“Nemusí to byť dnes” povedala ospravedlňujúco. Grafik sa potešil. Ešte sa vráti.
4
V kine sa zniesla filmová tma. Záblesky svetiel a prívaly zvuku. Kolísanie v rytme snu. Hladenie duše rozprávkami.Blízkosť ruky, dotyk ramena. Cez nedobytné vrstvy textílií. Darček v obale pod blúzkou.
Možno si niečo pamätal aj z filmu. Možno.
“Nebolo to najhoršie” prehodila Princezná nijak nadšene. Otrávene. Znudene.
“ Sadneme si na vino?”
“ Keď inak nedáš.”
“ Máš krásne vlasy. Chcel by som ich nakresliť.”
“ Ja neviem…. Mňa baví niečo zaujímavé. Učila som sa trocha japonsky.”
“ Ty si dobrá” vzdychol.”Chceš ísť do Japonska?”
“Neviem. Možno ani nie. Alebo by to bolo vzrúšo?”
“Si úžasná.”
“ Teraz sa musím hodne učiť. Chcem dobre odmaturovať. Musím písať nejaké maturitné otázky.”
“Si tak krehká.”Zdvihol pohár a cez zvlnenú hladinu pozeral na odlesky Princezninej tváre. “ O čom píšeš?”
“Čo ja viem. Naposledy o whisky?”
“O whisky? Čo sa o tom dá písať?”
“ Technológia výroby, história, použitie. Značky. Chute a vône.”
“Tak to ich musíš poznať.”
“Samozrejme, že všetko ochutnám!”
Víno sa prelievalo
Do okrúhleho dna
Pohár sa vyprázdnil
Prichádzala tma
Vino zteplalo
Bol čas
“Budeme spolu chodiť?” opýtal sa Grafik.
Na budúci týždeň alebo to boli možno dva týždne boli opravené aj žalúzie. Grafik chodil s dobrým pocitom. Kamaráti v práci ho povzbudzovali, že bude mať dobrú svokru. On sám žil mimo svet. Urobil plagát, ktorý obstál. Nebol úžasný, ale bolo v ňom čosi ľudského aj napriek kojotiemu zavýjaniu, ktoré znázornil dlhou vlnovkou divokých farieb cez celú plochu. Bolo tam miestečko, kde si mohli dať dvaja zamilovaní rande . Budú v klube plnom divokej hudby a zároveň budú počuť len sami seba. Tak navrhol ten plagát. Tak som dobrý, pomyslel si . nestávalo sa mu to často. Naopak, obyčajne si myslel, že jeho práca nie je bohvie čo.
Ůplne spokojný sedel v kresle. Káva voňala. Stromy sa jemne pokyvovali ,nahýnajúc pružné konáre v ladných pohyboch. Sekretárka si sadla na gauč.
“ Princezna je zase v práci. Alebo niekde inde. Myslím, že hovorila, o nejakom stretnutí s priateľom”
Grafik spozornel.
“ Si fakt milý chalan, ale Princezna je nezrelá. Nevie čo chce. Ona sa ešte nechce usadiť.”hovorila kľudne a bez zdôrazňovania. Trochu viac kamarátsky ako matersky.
5
Ísť domov
Kam
Kde je to miesto
Pomedzi hrče na kmeňoch
Po orezaných konároch
V poloprázdnej električke
Bez zoznamu zastávok
Tak plynuli noci. Neprespaté noci. Prykrývky zmuchlané, pokrčené, nevetrané, spotené. Časopisy po zemi. Otvorené na stránkach o vesmírnych tajomstvách.Poháre neumyté so zvyškami kávy. Mlieka, .Whisky. Osemročnej whisky z dubového suda.
“ Dnes nemôžem ,mám sa učiť.”
“Napozajtra nie. Idem s kamoškou do divadla… Potom si musím dať do poriadku šaty na maturitu. To vieš musím trochu zabodovať…”
“Ty budeš vždy elegantná.” Predstavil si Grafik vlasy. Pohyblivý klenot v mahagóne.
“ Potrebujem si ich niekoľkokrát odskúšať. Látku som zháňala niekoľko týždňov, taka by boli poriadne ušité. Musím sa v nich cítiť príjemne. Ešte ma na dvoch miestach ťahajú. Alebo trochu schudnem.”
“Tak chceš so mnou chodiť ? Alebo nie. Dám ti týždeň, aby si si to rozmyslela.”
“Počula som, že ste sa rozišli.” Povedala sekretárka. “Vypýtam ti pár dní dovolenku. Zájdi si na čunder do kopcov.Vravel si, že to máš rád. “
“ Nikam sa mi nechce.”
“ Choď. Len sa zhorší tvoje postavenie v práci. Šéf si zase všimol, že zaspávaš a nedávaš pozor , čo robíš. Jeden plagát ti slávu neprinesie..”
“ Ona ma nechce…”
“ Ona možno ešte nevie čo chce. Počasie je takmer ideálne, tak poď do prírody.”
“Už nikdy nebude také…krásne vlasy…”
Sestra zastávky v poli pustom
Schovala chlapca
Za oblúkom
Vietor ustal nad ránom
Ustal úplne
Čakal
Čakal
Až sa slnko vynorí
A autobus dorazí
