Rozmarné leto

Terasa “hospody “s drevenými lavicami pod reklamnými stanmi. Popolníky plné, poháre piva poloprázdne. Bujné popínavky na plote zakrývajú rušnú hlavnú ulicu.

Bacuľatý pollitrák stojí vedľa malej knižky.

Bacuľatý šedivý,bradatý pán prechádza okolo. Takmer biela košeľa široko odhaľuje pupok. Podobne šedivý unavený čitateľ ho zdraví:”Keby som bol na pustom ostrove stačila by mi táto knižka..”Rozkošnícky natiahne nohy pod stolom.

“Vančurovo Rozmarné léto viem naspamäť. Naozaj odslova do slova.”

Vietor pofúkol bradu a vlasy smerom k horúcej prašnej asfaltke. “Ja by som ju nečítal. Chýbali by mi okuliare.”

Kývne nevýrazne rukou,zostupujúc z terasy.

“Vlastne…vôbec nečítam.”