Vôňa kôpru

Obchádzam hlavné ulice. Medzi 30 a plus teplotami sa tam dejú veci. Kopce dlažobných kociek,nové koľajnice, zúženia, obchádzky, zábrany, tmaví ľudia , bieli tmaví ľudia, stroje všetkého schopné. Na miestach opráv vo vnútri ohrád akoby čas ani neplynul. Na používanej vozovke tepe nervozita poskakujúcich áut.V klesajúcej uličke pomedzi barokvý dom ,panelák a modernú dizajnovanú drevom kombinovanú novostavbu som zastal na chodníku. V “obchůdku” aj podľa názvu som chcel kúpiť darček. Vystúpil som z auta a ovanula ma dávna vôňa zeleninovo ovocnej záhrady. Nazrel som do záhradky utopenej pod cestou. Broskyne matne žltočervené, gladioly, uhorky , paradajky ,papriky, kapusty. Nezameniteľná čuchová stopa kôpru.Naklonil som hlavu ponad betónový múrik a zhlboka fetoval.Šťastný pocit ,ktorý ma zalial som odniesol sebou na zvyšok dňa. Je jedno ako horúce práve je a ako dlho potrvá.Vône zeleninovej záhradky sú balzam. Bez elegantného flakónu a vtieravého názvu. Garden odér to teda vôbec nie.