.Nina si odsadla na druhu stranu stola, zapálila si cigaretu. Naschvál vyfúkla dym na neho, vedela, že fajčenie z duše neznáša.
-Čo ti je zlatko?
-Nič, absolútne nič mi nie je.
Zadus sa tými skurvenými ceráliami , pomyslela si Nina, aspoň budem mať konečne pokoj.
-Tak vidím že ti niečo je.
-Škoda, že aj po troch rokoch sa mam musíš stále pýtať čo mi je.
-Nebuď taká, trdlo - odpovedal jej Andrej
Zasa nič nepochopil, nič ine ani nečakala. Presne takýto vývoj situácie očakávala, vždy je to tak. Len prečo hneď na začiatku roka, to by ju bohovo zaujímalo.
-Odveziem ťa domov?
-A chceš aby som šla domov?
-Ako chceš ty.
-Raz by som už chcela vedieť, čo by si chcel ty. Ty mi to totiž nikdy neráčiš oznámiť.
-Vieš ja mam teraz komplikované obdobie..
Kto ho nemá, pomyslela si Nina s miernym, sarkastickym úsmevom.
-Neklapalo by to už medzi nami, nechcem ti dávať zbytočné nadeje.
-Ale posledné štyri dni, keď si mi pchal penis medzi nohy, varila som ti, dávala ťa najebaného spať a ukladala po Tebe grcky nám to klapalo, všakže?
-Nebuď hlúpa, zlatko, vieš že Ťa milujem.
-Prestaň mi klamať. A vlastne prestaň klamať všetkym. Bodaj by sa ti to niekedy vrátilo, ty skurvený sebec!
Postavil sa a objal ju. Bože, ako veľmi milovala jeho objatie. Milovala jeho vôňu. Jeho chlapskú hruď. Jeho detsky nevinné oči. Tak dôveryhodné a hlboké. Škoda, že zároveň tak veľmi falošné.
Vedela, že v tomto objatí je naposledy. Že už to viackrát nezvládne . Že končí . Nestojí jej za to.
Každá láska je pominuteľná.
Aj tá najsilnešia.
Vedela, že týmto to všetko zabil. A vedela aj to, že toto je len začiatok konca.
