V roku 2003 vzniklo Občianske združenie Jablonka. Venovalo sa a venuje stále environmentálnej výchove v praxi. Začínali sme ako krúžok Ekopátrači na ZŠ Jablonové, potom krúžky na ďalších školách v okolí, letné tábory, aktivity na školách, metodické príručky, projekty. Bolo toho veľa. Prvé roky sme boli smutní, že envirovýchova nezaujíma kompetentných, ktorí môžu niečo pomáhať meniť, na školách bola tiež len okrajovo. Dnes žijeme čas, kedy začína byť envirovýchova na výslní. Prešlo veľa rokov a konečne naša krajina, naši ľudia precitli a uvedomili si jej potrebnosť. Pre mňa je envirovýchova prirodzenou súčasťou života. Nie je to projekt, nie je to aktivita, nie je to predmet na škole. Je to niečo, čo žijeme dennodenne. A túto ideu šírim aj ako lektor. Kvôli tomu som založila lesné kluby a momentálne tvorím ďalšiu metodiku- Envirovýchova a medzipredmetové vyučovanie (prvá je už v obehu s názvom Kolobeh roka). Bude aj o tom, ako učiť envirovýchovu v rámci bežných predmetov ako ju prirodzene integrovať do vyučovania, aby sa stala prirodzenou súčasťou školského života. Ale bude aj o tom, že práve envirovýchova je cesta učiť prirodzeným vzťahom, potrebám. Dôležitou potrebou dnešnej civilizácie je zachovať deťom detstvo. Ak škola začne integrovať envirovýchovu do školského života, začne robiť aktivity, ktoré podporujú detstvo. Doprajme deťom detstvo aspoň do 10 rokov. Deti nemajú sedieť v laviciach a vypĺňať pracovné listy. Tak sa nenaučia rozumieť vzťahom, či už v prírode alebo medzi ľuďmi. Nedovoľme štátu, aby zasahoval ďalej tak, že ubíja tvorivosť, živosť, živé myslenie. Envirovýchova je vzdelávanie, ktoré musí byť samovzdelávaním v živom tvorivom procese. Deti sa rodia ľuďmi a prirodzene vedia, čo je ľudské. Mašinéria, ktorá stále vládne aj vzdelávaniu, potláča to ľudské. Umožnime deťom byť ľuďmi, vytvárajme prostredie, kde sa dieťa bude môcť vyvíjať tak, ako to potrebuje. Ako to robiť? Vytvárajme prostredie, kde sú spolu práca a učenie, práca a hra, remeslo a vzdelávanie. Mnohí rodičia už chcú školu, kde sa neodcudzíme životu. Kde nebude vládnuť strach a tlak učebných povinností, ale radosť z učenia, tvorivá práca, učenie pre život, nie pre známky a akúsi budúcu kariéru. Dieťa je tvorom prítomnosti, nechce sa učiť pre budúcnosť ale pre súčasný zážitok, ktorý je zmysluplný. To len my dospelí vnášame do školy naše strachy z budúcnosti. Prestaňme to robiť a budujme stále viac živé školy . Aby takéto školy mohli vznikať, potrebujeme sa my dospelí rozvíjať. Ale prvou vecou, ktorú môže začať učiteľ , či rodič robiť je, že sám robí to, čo chce od dieťaťa. Robí to v danej chvíli, a dieťa sa môže k nemu pridať. V dieťaťi sú prirodzené sily, ktoré ho pozvoľna vtiahnu do procesu. Aj čítanie, písanie, či spev sú prácou, ktorá sa dá učiť inak, než sa učí dnes. V živom tvorivom procese...umožnime deťom byť deťmi, aby si vytvorili pevný a zdravý základ pre svoj ďalší život.
Pozývam vás na ďalšie stretnutia s touto témou, pripravujem aj vzdelávacie semináre, ktoré sa začnú realizovať od septembra. Koho táto téma zaujala, ozvite sa, alebo sledujte termíny a možnosti.
