Cigáni idú do...
Cigáni, deti vetra v poslednej dobe Rómovia. Po španielsky cigán, ako etnikum sa povie gitano, čiže u nás cigáni mali smolu, že názov ich etnika sa spodoboval so slovom klamár-cigán. Niekto sa nad tým zamyslel a uzákonil, že budeme mať Rómov a nie cigánov. Rozprávajúc s niektorými z nich som sa dozvedel, že oni chcú byť cigáni, tlmočím jedného z nich:“Ja som sa cigánom narodil aj chcem zomrieť, ako cigán“. Z toho je jasné, že tá úprava názvu nebola ani tak potrebná. Komunisti im zobrali vajdov, remeslá porevoluční „jazykovedci“ premenovali etnikum. Vajda bol v dedine, ako boh a oni zruční kováči a iní remeselníci. Kriminalita sa u tohto etnika za čias prvej republiky sa pohybovala okolo jedného percenta. Aj to boli väčšinou drobné krádeže, ktoré sú typické pre nich aj v dnešnej dobe, len boli v menšom rozsahu. Vajda čiže cigánsky richtár súdil, trestal, jednoducho organizoval život v osade. I prišiel komunista, snažil sa ich vysťahovať do bytoviek, nahnal do fabrík zobral vajdov. Spravil im dezorganizáciu, ako aj celému národu. A oni mu za odmenu z bytoviek urobili getá ( Lunik IX ), do fabrík chodili, lebo museli, či už pracovali to nikoho nezaujmalo, veď sme mali stopercentnú zamestnanosť. Komunista ich naučil, aké majú práva o ich povinnosti sa veľmi nestaral. A oni poučení touto dobou dodnes sa toho držia. Ój, dobrý bol pre nich komunista.
Prišla „nežná revolúcia“ , začala pre nich nová doba, skončila povinnosť pracovať a nastala povinnosť štátu platiť im sociálne dávky. Miesto vajdov nastúpili úžerníci, ktorí sú pre nich najväčším zlom. Ukracujú ich o príjmy, zdierajú. Pre štát nastali nové problémy. Každá jedná vláda pred voľbami, lákajúc voličov sľúbila vyriešenie rómskej otázky. A všetci dobre vieme, ako to dopadlo zo sľubmi. Rómski žiaci prestali chodiť do škôl a predchádzajúca vláda dostala nápad ich finančne motivovať, ak jeden z rodičov bude pracovať a dieťa bude mať určitý priemer známok môže rodina dostať aj 500 korún. Rómske detí začali viac chodiť do škôl a ich rodičia za učiteľmi s prosíkom: „Pán učiteľ, nedalo by sa známky upraviť tak, aby sme dostali aspoň 300 korún, šak moje dzecko ne je až také sprosté“. Po nástupe sociálneho populistu Fica, školy s rómskymi žiakmi praskajú vo švíkoch, veď na 500 korún, 16,60 eura má dnes každý rómsky žiak nárok a k tomu ešte stravu za 30 centov na deň. Čo na to rodičia zo sociálne slabších gadžovských vrstiev? Rómovia do školy chodia, ale či sa učia to sa spýtajte ich učiteľov, v žiadnom zákone nie je povinnosť učiť sa a odpovedať na otázky vyučujúcich nie je potrebné. Chodia do školy a výsledný efekt uvidia ďalšie a samozrejme i naša generácia. Netvrdím, že všetci sú rovnakí, ale píšem o väčšine žiakov „osadníkov“
Do zaostalých oblastí sveta posielame misionárov, k zúboženým hladujúcim deťom, misionári musia pracovať ťažkých podmienkach, koľko misionárov a kňazov, všetkých cirkví pôsobiacich na Slovensku bolo vyslaných do ťažkých podmienok rómskych osád, šíriť osvetu, vlievať svetlo nádeje? Nezabúda aj cirkev popri vládnej garnitúre na najboľavejšie miesto našej spoločnosti?
Štrnásť, pätnásť ročné rómske dievčatá, ešte deti rodia nové deti. Koľko Rómov bolo odsúdených za zneužitie nezletilej, koľkokrát boli urobené testy DNA na dôkaz otcovstva? Koľko incesu je zatajovaného, ututlavaného? Neviem, ale na povrch sa dostáva asi veľmi málo, keď sa tak dobré darí rómskej populácií v osadách. V predvolebných plagátoch sme videli „pána prezidenta“ Gašparoviča usmievať sa s Ficom, v Žilinskom kraji zo Slotom. Prečo sme ho nevideli na Luniku IX usmievať sa s niektorým z predstaviteľom rómskej iniciatívy?
Čítal som raz na nete jeden príspevok, že Rómovia sú, ako cudzopasník na zdravom strome. Berú si z neho výživu a postupne ten strom oslabujú, až kým strom nezahynie a oni zahynú s ním. Kedy si strom, čiže spoločnosť uvedomí a nastaví svoje programy, tak, aby Róm nebol považovaný za cudzopasníka, ale bol jeho súčasťou? Na chvíľu? Pred ďalšími voľbami?
Komunisti im zobrali vajdov, zobrali remeslá , sociálnoficovský štát im dáva istoty v sociálnych dávkach, istoty pre nasledujúce generácie, že čoraz bude horšie aj pre strom aj pre toho, kto na ňom cudzopasí.
