Ale pekne po poriadku. Píše sa rok 2008. Slovenská inovačná a energetická agentúra vyhlasuje blokový grant na modernizáciu verejného osvetlenia a následne rozdelí tri milióny eur medzi 45 obcí. Financovanie pochádza z nórskych a európskych fondov, plus 15% tvorí príspevok zo štátneho rozpočtu. Možnosti zvyšovania energetickej efektívnosti boli preukázané, pilotné projekty zrealizované. Potiaľto všetko v poriadku.
Rozpočty miest a obcí na Slovensku sú však často podvyživené a na rekonštrukciu verejného osvetlenia si jednorázovo máloktorá z nich v ďalších rokoch našla prostriedky, hoci návratnosť by bola v priebehu pár rokov. A tak si svietili po starom. Potom však prišiel rok 2014 a s ním dlho očakávaný zákon o energetickej efektívnosti z dielne ministerstva hospodárstva. Zákon zadefinoval ako jeden z hlavných nástrojov pre zvyšovanie energetickej efektívnosti takzvané zmluvy o energetickej efektívnosti s garantovanou úsporou, skratka je EPC (z anglického Energy Performance Contracting). Je to model úspešne používaný v rozvinutých krajinách, kedy sa investícia na úsporu energií financuje z ušetrených nákladov. Dodávateľ pri nej garantuje merateľné úspory a znáša všetky riziká.
Napríklad pokiaľ by som bol starosta a chcem si cez EPC rekonštruovať osvetlenie, oslovím viacerých poskytovateľov takýchto služieb a nechám si vypracovať ponuku nie z pohľadu ceny, ale z pohľadu návratnosti. Ako obec by sme totiž následne jednorázovo neplatili nič, iba by sme si objednali rekonštrukciu a potom dohodnutý počet rokov za svietenie platili rovnako ako doteraz. Vzniknuté úspory by však išli nie dodávateľovi elektriny, ale dodávateľovi, ktorý by si v priebehu rokov takto vykryl náklady a primeraný zisk. Po dohodnutom období by bola rekonštrukcia z úspor splatená a obec by z rekonštrukcie začala reálne profitovať. Toto obdobie sa vďaka novým technológiám a znižovaniu ich cien neustále skracuje, pričom dnes nie sú výnimkou ponuky na úrovni návratnosti 5 rokov.
Konečne si tak nové osvetlenie mohla dovoliť každá obec. Poskytovateľov garantovaných energetických služieb postupne pribúdalo, starostovia, primátori aj poslanci pochopili jednoduchý princíp EPC a obojstranne výhodný biznis sa začal sľubne rozbiehať. Odvetvie preukázalo schopnosť fungovať aj bez dotácií, čo je vždy dobré a žiadúce a všetci sa tešili.
Teda skoro všetci. Kým v prípade EPC je tlak na cenu, resp. návratnosť, v prípade 95 percentnej dotácie z eurofondov to až také dôležité nie je. A kto má dotáciu dostať, respektíve z nej profitovať, a nemyslím teraz obec či mesto, až tak zložité ovplyvniť nie je. A tak v marci tohto roku vtedajší minister hospodárstva Pavol Pavlis oznámil vyhlásenie novej výzvy na rekonštrukciu a modernizáciu verejného osvetlenia v objeme 5 miliónov eur. O mesiac na to, to bolo už 50 miliónov eur, pričom k dnešnému dňu je vyčerpaných viac ako 60%.
Takže čo sa vlastne stalo? Ministerstvo najprv otvorilo dvere novému podnikateľskému odvetviu, aby ich následne s veľkým treskom všetkým záujemcom na oboch stranách pred nosom zabuchlo. Prečo? Pretože ako som aj v predošlom blogu dokázal, nie každá investícia do energetickej efektívnosti je skutočne efektívna. Problém dotovaných projektov je navyše ten, že mnohé z nich majú návratnosť rádovo v desiatkach rokov. Veď daňový poplatník zaplatí. Takto bezhlavé dotácie s jediným zámerom vyčerpať pridelený rozpočet zároveň deformujú trh tým, že odčerpávajú zdroje a zabíjajú inováciu. S vaničkou tak vylievame aj dieťa.
