Ceny energií na Slovensku však naozaj stabilné sú. Kým ale napríklad cena elektriny na trhu dlhodobo klesá, doma ju na „stabilnú“ úroveň musíme dorovnávať. Deje sa to prostredníctvom rôznych dotácií, ktoré si vymysleli politici, no zaplatiť to nechávajú spotrebiteľa. Tieto pritom s elektrinou ako tovarom nemajú nič spoločné. Ide najmä o podporu ťažby domáceho uhlia, výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov, či kombinovanej výroby elektriny a tepla.
V cene elektriny sa tieto podpory následne pretavia do takzvanej tarify za prevádzku systému (TPS). Celkovo sa v rámci TPS ročne vyberie takmer 600 miliónov eur. Pre domácností táto tarifa predstavuje až 15% z účtu za elektrinu. Najvýznamnejším prispievateľom sú ale výrobcovia z energeticky náročných odvetví. Títo v súťaži so zahraničnými konkurentmi, pre vysoké ceny elektriny na Slovensku, jednoducho nemajú šancu.
A tak asi jediní, komu tento systém vyhovuje sú vládni politici. Z vlastnej peňaženky menom štátny rozpočet im nič neubúda a ostáva tak viacej na predražené diaľnice, CT-čka, futbalové ihriská, vlaky zadarmo, či vratky za plyn. Skrátka asi neexistuje krajší príklad skrytej dane kde môžeme vidieť ako štát z jedného vrecka ľuďom peniaze ťahá, a do druhého sype odrobinky. Pričom ešte aj z týchto si pre pár vyvolených odsype do alobalu.
Samotná tarifa však paradoxne nie je dielom politikov, hoci by to zákon vyžadoval, ale jedného štátneho úradníka. Jozef Holjenčík, predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) je v energetike to isté, ako bol Harabin v súdnictve. S tým rozdielom, že s priazňou Roberta Fica aj vďaka „stabilným“ cenám energií a iným vláde poskytovaným výhodám, nemá žiaden problém.
V prípade TPS však zrejme Jozef Holjenčík prekročil svoje právomoci a preto sa skupina opozičných poslancov zo strany SaS a hnutia OĽaNO rozhodla obrátiť na Ústavný súd. Tento by mal rozhodnúť o tom, či s tarifou súvisiace vyhlášky z dielne ÚRSO majú oporu v zákonoch a ústave Slovenskej republiky. Tiež nepovažujeme za správne, pokiaľ ťarchu štátom garantovaných podpôr v plnej miere hádžeme na plecia spotrebiteľov.
V prípade, že ústavný súd rozhodne o opodstatnenosti nášho podania očakávame, že politici a štátni úradníci konečne prevezmú zodpovednosť za svoje rozhodnutia a financovanie tarify zabezpečia z iných zdrojov ako peňaženiek ľudí. Každá rodina s priemernou spotrebou elektriny by tak ročne ušetrila minimálne 60 eur.
