Podľa Jozefa Holjenčíka je regulácia v oblasti energetiky nevyhnutnosťou, nakoľko „takzvaná neviditeľná ruka trhu jednoducho neexistuje“. Nuž, samozrejme že neexistuje. Na jednom z najregulovanejších trhov v Európe sa totiž nedá hovoriť o trhu, ale iba o regulovanom podnikaní. Podnikatelia nemajú motiváciu a iba hlucho čakajú čo im kto prizná. A hoci reguláciou sú stanovené iba maximálne ceny energií, to čo by malo motivovať k ich podlezeniu, Jozef Holjenčík radšej zakázal.
Je jedno múdre príslovie. „Keď dáš človeku rybu, nakŕmiš ho na deň, keď ho naučíš loviť, nakŕmiš ho na celý život.“ Presne toto dokonale vystihuje reguláciu v energetike na Slovensku. Namiesto toho, aby sme ľudí naučili žiadať si nižšie ceny energií a dodávateľov pružne reagovať na ponuku a dopyt, namiesto toho ich radšej zväzujeme štandardizovanými prevádzkovými poriadkami, obchodnými podmienkami a cenovými rozhodnutiami, ktoré sa musia centrálne na Úrade schvaľovať. Je iba pochopiteľné, že zákazník sa následne tiež na nič nepýta a spolieha sa na „veľkého brata“, ktorý to vybaví zaňho.
Ak by sme sa však tým istým riadili napríklad v telekomunikáciách, dodnes zrejme platíme za prijímané hovory, zobrazenie čísla volajúceho, a minúta hovoru nás stojí euro, možno aj viac. Vďaka otvorenému trhu sa ale namiesto toho telekomunikační operátori navzájom podliezajú cenami, prichádzajú s akciami, rozširujú pokrytie, zvyšujú rýchlosť prenosu dát, zefektívňujú prevádzku a administratívu. V porovnaní s tým pôsobí regulácia v oblasti energetiky ako dielo severokórejskej propagandy.
Pred viac ak mesiacom som preto požiadal Richarda Sulíka, aby sa na odmietanie deregulácie cien energií pre malé a stredné podniky zo strany ÚRSO opýtal na Európskej komisii. Odpoveď prišla tento týždeň.
„Komisia už zdôraznila negatívny vplyv, ktorý môže mať cenová regulácia na fungovanie veľkoobchodných a maloobchodných trhov. Vo viacerých členských štátoch regulované sadzby stále obmedzujú vytvorenie účinnej hospodárskej súťaže, čo odrádza od investícií a vstupu nových účastníkov na trh. Komisia má v úmysle dosiahnuť postupné zrušenie regulovaných cien, pričom zároveň berie do úvahy vplyv odstránenia regulácie cien na konečných spotrebiteľov, a to najmä na zraniteľných spotrebiteľov. Komisia v súčasnosti skúma, ako riešiť tento problém v rámci plánovaných návrhov týkajúcich sa koncepcie trhu.“
Odpoveď ma svojou ráznosťou prekvapila. Ako môže Európska komisia hovoriť presný opak toho, čo presadzuje náš regulačný úrad? A vtedy som to pochopil. Zbytočne budem pána Holjenčíka upozorňovať na netransparentnosť, nesystémovosť, konanie v rozpore so zákonom, či jeho vlastnými vyhláškami. On žije v úplne inom svete. Svete kde štát je najlepší vlastník a regulácie nikdy nie je dosť.
Za súčasného predsedu ÚRSO sa tak výraznejšieho zníženia cien energií asi nedočkáme. Kontroly v distribučných spoločnostiach do kategórie systémovej regulácie rozhodne nespadajú, a tak jediné čo môže výraznejšie ovplyvniť spotrebiteľské ceny energií je spoločný cezhraničný trh. Na ten našťastie Jozef Holjenčík nedosiahne.
