Po dvoch mesiacoch cesta nielen, že nebola hotová, ale ten, čo betónoval, si od druhého prišiel vypýtať ešte raz toľko, ako sa na začiatku dohodli. A že ak nemá, tak on mu pokojne požičia.
Asi takto by sa dal opísať kontrolný deň Petra Pellegriniho v Mochovciach. Podľa jeho vlastného vyjadrenia, počas kontroly prebiehali tvrdé rokovania, avšak na konci dňa nám bolo naservírované iba vajce namäkko. Ako inak označiť to, že premiér ešte pred mesiacom na zasadnutí Európskeho jadrového fóra v Bratislave hovoril o tohtoročnom spustení tretieho bloku atómovej elektrárne v Mochovciach, po kontrolnom dni to však už má byť až druhý kvartál 2019? Keďže ale pôvodným termínom pre oba bloky mal byť rok 2012, potom pol roka hore dole je naozaj iba drobná odchýlka. Podobne ako je to aj v prípade slávnej Ficovej diaľnice do Košíc, ktorá mala byť hotová v roku 2010, no najbližší reálny termín je až v roku 2026.
A tiež sme sa dozvedeli druhú dych vyrážajúcu informáciu. Na dostavbu nám 700 miliónov eur požičia samotný Enel. Ten istý Enel, ktorý má údajne tunelovať a umelo naťahovať dostavbu a o ktorého dodávateľov pri dostavbe Mochoviec sa zaujíma aj NAKA. A tiež prízvukujem požičať, nie investovať! Aký je rozdiel v tom, či nám tieto peniaze požičia Enel alebo komerčná banka? Splácať ho budeme musieť predsa všetci v cene elektriny a aj v daniach tečúcich do štátneho rozpočtu. Slovensko je totiž ako vlastníkom 34 % podielu v Slovenských elektrárňach, tak má v tejto súvislosti v skrini aj kostlivca po Robertovi Ficovi. Fico sa totiž pred troma rokmi rozhodol podpísať memorandum o predkupnom práve na získanie väčšinového podielu v tejto zadlženej spoločnosti.
Mochovce sú pre slovenskú ekonomiku, skrátka, čiernou dierou. Rozpočet bol opakovane navyšovaný z pôvodných 2,8 miliardy eur na takmer na dvojnásobok a harmonogram dostavby sa s plným vedomím a súhlasom štátu posúva každý rok. Príbeh Mochoviec je pritom taký absurdný, že by bol až smiešny, pokiaľ by sme ho nemuseli platiť všetci. Načo je Slovensku podiel v spoločnosti, ktorá má prirodzenú konkurenciu na trhu a od privatizácie z nej nevidela štátna kasa ani halier, respektíve ani cent?
A tak ako vláde pod taktovkou strany Smer neveríme diaľnicu do Košíc, tak neveríme ani v dostavbu Mochoviec v úplne novom a tentoraz už isto – iste, naozaj, skutočne a jedinom možnom Petrom Pellegrinim sväto-sväte sľúbenom termíne - druhom štvrťroku 2019. Dôvodom sú nielen subdodávatelia z prostredia strany Smer-SD, ktorí by tak prišli o už viac ako desaťročie trvajúci stabilný príjem, ale aj nezáujem ministra Žigu o riešenie tohto problému, ktorý nás, daňových poplatníkov, stojí každý rok asi 200 miliónov eur. Napokon, čo je lepším dôkazom jeho nezáujmu, ako to, že za svojho pôsobenia na poste ministra hospodárstva navštívil Mochovce po prvýkrát až teraz?
Možno aj toto je odpoveďou na to, prečo je z harmonogramu dostavby elektrárne už šesť rokov trhací kalendár. Bez záväzného plánu vrátane jasného financovania sa pritom ďalej nepohneme. Taktiež ak ten, čo je zodpovedný za dostavbu nebude mať nôž na krku a bude sa môcť ďalej spoliehať na vrecká daňových poplatníkov, Mochovce sa možno napokon nedostavajú nikdy.
