Na piatkovej tlačovke ktorú začal slovami o tom, ako sa opozícia zase raz mýli, však nedokázal reagovať ani na jednu jedinú našu výhradu. Nevysvetlil prečo projekt, na ktorom sa ešte ani len nezačalo so štúdiou realizovateľnosti už ide vyhlásiť za strategický? Nepovedal, prečo to pretláča v skrátenom pripomienkovom konaní a aké sú to tie hospodárske škody, ktoré hrozia? Nevyjadril sa k otázke, prečo si projekt vymysleli za zatvorenými dverami a ľudia z dotknutých obcí sa o ňom dozvedeli iba z médií?
Čo však povedal bol kopec iných nezmyslov, ktoré treba uviesť na pravú mieru:
1. Taraba otáča procesy na hlavu!
Taraba dostal 18.12.2024 na vláde za úlohu urobiť štúdiu realizovateľnosti pre technickú inováciu a modernizáciu vodnej nádrže Málinec a to do 31.12.2026. Namiesto toho však začal stavať dom od strechy a to rovno vyhlásením investície za strategickú a ešte k tomu skráteným procesom, hoci samotná investícia má byť hotová ak všetko pôjde ideálne až v roku 2036! čerešničkou na torte je fakt, že jeho kolegovia na tlačovke sami potvrdili, že sú ešte len vo fáze ideového návrhu!
2. Taraba nevie, čo to vlastne ide stavať!
Na tlačovke prirovnal prečerpávaciu elektráreň výkonom k jadrovej elektrárni. Kým však prečerpávacia elektráreň elektrinu nevyrába, ale iba UKLADÁ prebytočnú zo siete a následne ju „VRACIA“ v čase špičky , či náhlej potreby, jadrová elektráreň s použitím jadrového paliva VYRÁBA prakticky nepretržite s vyrovnaným výkonom.
3. Taraba netuší aké územie bude dotknuté!
Na mape ukázal hornú a dolnú nádrž a bagatelizoval rozsah zaplaveného územia, v ktorom vraj stojí iba pár chát. V skutočnosti však súčasťou dotknutého územia budú aj ochranné pásma. Podľa miestnych sa v tomto území nachádza levanduľová farma, včelia farma, stále existujúce a fungujúce družstvo, niekoľko trvale obývaných domov a v oblasti je podľa platného územného plánu naplánovaná výstavba rodinných domov.
4. Taraba má pomýlené dojmy a pojmy!
Výstavba prečerpávacej elektrárne Málinec má byť vraj vo verejnom záujme. Verejným záujmom však nie je automaticky to, čo Tarabovi schváli vláda. Taraba má naopak povinnosť preukázať vláde existenciu verejného záujmu. Ten v prípade projektu, na ktorý nie je zhotovená ani štúdia realizovateľnosť je prinajmenšom otázny. V záujme verejnosti taktiež nie je možné ohrozovať zdravie ľudí, či životné prostredie.
5. Taraba ohrozuje zásobáreň pitnej vody!
Vodná nádrž Málinec je zásobáreň pitnej vody pre priľahlé okresy a reguluje horný tok rieky Ipeľ. Postavená je formou zemnej hrádze, ktorá však nie je stavaná na prudké kolísanie hladiny vody a mohlo by ju to narušiť. No a keďže ide súčasne o zásobáreň pitnej vody, prečerpávanie vody do hornej nádrže a aj jej opätovné napúšťanie by zásadne zhoršili kvalitu vody a znemožnili by jej využívanie na pitné účely.
6. Taraba ohýba platné zákony!
Zákon o strategických investíciách, ktorý si táto koalícia pretlačila iba minulý rok definuje niekoľko podmienok, za ktorých môže vláda vyhlásiť investíciu za strategickú. Okrem iného musí byť takáto investícia v súlade s územným plánom obcí, alebo VÚC, čo rozhodne nie je, keďže v dotknutom území majú obce naplánovanú napríklad aj výstavbu rodinných domov.
7. Taraba nepozná strategické dokumenty!
Podľa toho istého zákona musí byť strategická investícia v súlade so strategickými dokumentmi štátu. Taraba sa odvoláva napríklad na neaktuálnu Energetickú politiku SR z roku 2014, ktorá však bola nahradená Integrovaným národným energetickým a klimatickým plánom na roky 2021 – 2030.
8. Taraba klame o spokojných starostoch!
Starostovia všetkých štyroch dotknutých obcí – Látky, Detvianska Huta, Málinec a Cinobaňa tvrdenie o tom, že by zo stretnutia s Tarabom odchádzali spokojní označili za klamstvo. Pracovné stretnutie navyše museli iniciovať oni sami, keďže o investícií s nimi predtým nikto nerokoval. Rovnako neinformovaný a nepríjemne prekvapený je aj župan Banskobystrického kraja Ondrej Lunter.
9. Taraba chce aby investíciu realizoval štátny podnik, ktorý nestíha vlastné úlohy!
Štátny podnik Vodohospodárska výstavba mal realizovať generálnu opravu vodnej elektrárne Gabčíkovo už pre desiatimi rokmi. Práve jej realizácia bola jednou zo zámienok na odobratie prevádzky tejto vodnej elektrárne Slovenským elektrárňam. A taktiež niet toho, čo by sa postaral o viac ako 75 miliónov metrov kubických nánosov v našich už existujúcich vodných nádržiach vo vlastníctve štátu. Toto nielen výrazne znižuje ich energetický potenciál, ale aj zhoršuje protipovodňovú ochranu.
10. Taraba nemá poňatia o návratnosti podobných investícií!
Taraba hovoril o tom, že pri súčasných cenách by bola návratnosť investície 5 až 6 rokov. Avšak prečerpávacia elektráreň Málinec má byť hotová až v roku 2036. No a to budú podmienky na trhu úplne iné. Nezabúdajme že ešte pre dva a pol rokom boli ceny elektriny počas vrcholu energetickej krízy dokonca na desaťnásobku dnešných. Je preto paradoxné že v čase dozvukov energetickej krízy sa ide viesť na jej vlne.
A takto by sa dalo ešte pokračovať ďalšími bodmi. Je evidentné, že na Tarabových tvrdeniach a zámere nesedí nič. Taraba tára, klame a vykrúca sa. Hovorí aj o ekonomickom, či turistickom prínose pre región. Priznám sa na prvé počutie som sa potešil ako konečne budem môcť rodinnú letnú dovolenku stráviť na brehu hornej nádrže prečerpávacej elektrárne a rúrou na prečerpávanie sa spúšťať ako na tobogáne. A vôbec netuším, prečo ma to nenapadlo skôr, veď jednu prečerpávaciu elektráreň Čierny Váh na Slovensku predsa už máme. Možno preto, že vstup je tam zakázaný?!
Na záver však predsa len ešte trochu vážne. Najprv technicky a potom ekonomicky:
Investícia do prečerpávacej elektrárne je vraj nevyhnutná z dôvodu nárastu obnoviteľných zdrojov energie. Je ale paradoxné, že predseda regulačného úradu Jozef Holjenčík, dosadený Robertom Ficom, chce obnoviteľné zdroje naopak čo najviac zabrzdiť.
No ak potrebujeme ukladať elektrinu už teraz, nemalo by väčší význam investovať do batériových úložísk? Tie vieme postaviť kdekoľvek, kedykoľvek, sú flexibilnejšie a účinnejšie, ich výstavba neohrozí naše zásobárne pitných vôd a ani nikto kvôli nim nepríde o strechu nad hlavou.
V prípade financií Taraba hovorí o 2,4 miliardovej investícií na ťarchu štátneho podniku. Táto investícia sa má realizovať minimálne 12 rokov. Na začiatku je ideový návrh, štúdia uskutočniteľnosti, projektová príprava, geologický prieskum... No a na to treba tiež peniaze. A keď z toho nič nebude, tak sa vlastne nič nestane, iba štát príde o pár miliónov. O tom, kde tieto skočia, bude rozhodovať Taraba...
