Napríklad, že vražda je ohavný zločin, za ktorý je zodpovedná aj spoločnosť, v ktorej sa udial. Príliš dlho sme sa mnohým veciam mlčky alebo iba polomlčky prizerali a postupne si zvykali na väčšie a väčšie zlo. Ako keď sa v hrnci pomaly varí tá povestná žaba.
Jednou z prvých obetí tohto varenia bola Hedviga Malinová. Študentka, ktorú zbili na ulici, pretože rozprávala po maďarsky. Robert Kaliňák ale tvrdil že Hedviga sa zbila sama a dokonca ju začal za to stíhať. Tá musela pred jeho klamstvami utiecť do Maďarska, kde dodnes žije.
Robert Kaliňák figuroval aj v kauzách, ktoré nás všetkých stáli stovky miliónov eur. Napríklad len v kauze Horné Plachtince mal prísť štát o 130 miliónov. Služby nastrčenej reklamnej agentúry bohato „využívalo“ aj ministerstvo vnútra. Alebo v podvodoch s DPH, o ktorých sa rozhovoril jeden z aktérov Milan Chovanec. Či kauze Bašternák, ktorú sa Kaliňákovi nijako nedarí zamiesť pod koberec.
A tak kým v zahraničí odstupujú ministri pre luxusné hodinky či čokoládu kúpenú služobnou kreditkou, u nás s ministrom vnútra nepohne nielenže žiadna z káuz, ale ako sa zdá, už ani len vražda. Ba čo viac – vražda novinára, ktorý písal aj o jeho kauzách, ako aj mafiánskej chobotnici s chápadlami na najvyšších miestach štátu. A ten, čo by ho mal okamžite odvolať, mu paradoxne vyjadrí plnú podporu. (Prečo asi?)
Strach má veľké oči. A vidno ho aj v očiach Roberta Fica a Roberta Kaliňáka. To preto sa obaja držia svojich stoličiek zubami nechtami. Oni sa neboja toho, čo na nich už vieme, ale toho, čo sa dozvieme, keď už nebudú na svojich postoch.
Či táto vražda súvisela s politikou sa ešte len ukáže. Už dnes ale môžeme povedať, že niektorí politici pre ňu dlhodobo vytvárali priestor. Pripomeňme si výrok jedného z nich - „Kto do nás kameňom, my do neho dvoma“. Práve takto sa v decembri zastrájal Fico opozícii. Možno aj týmto výrokom sa inšpiroval vrah Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.
Obaja Robertovia musia skončiť.
