Fiat story

Fiatky som sa napokon predsa dočkala. Bola šedá, nenápadná, ale vyzerala ako nová. Hneď som sa do nej zamilovala. Na ceste si vedela ľúbezne poprdkávať a keď bolo treba aj poriadne hrmieť závratných 110 km/h. A ako každé iné postaršie auto, ani ona si neodpustila zlyhanie v najnevhodnejšej situácii. Raz sa pretrhlo plynové lanko práve v čase najväčšej dopravnej špičky, inokedy sa pretrhlo pre zmenu lanko sytičové. Raz nešlo naštartovať vôbec, inokedy boli zle nastavené otáčky, čo znamenalo na každej križovatke nervák, lebo auto sa najprv celé roztriaslo a keď človek nestihol dostatočne rýchlo zareagovať, jednoducho zomrelo. Okrem investícií do opráv som však s fifinou zažila aj kopec srandy. Jazdy po zamrznutých cestách na takmer hladkých pneumatikách boli jednou z mojich obľúbených adrenalínových disciplín. Auto sa na ceste šmýkalo zo strany na stranu, s kamarátkou sme si chvíle napätia krátili scenármi o tom, ako asi zomrieme a keď už nás prešiel aj smiech, vzduchom začali lietať nadávky najrôznejšieho charakteru. Od najmiernejších po najvulgárnejšie. Fiatka nás napriek tomu nikdy nenechala ani v protiidúcom aute, ani v jarku pri ceste a ani v najbližšom strome. Pre istotu v nej sedel po celý čas maskot a anjel strážny v jednom - najškaredší plyšový maco na svete - Dement. Ten si teda tiež užil. Pre istotu som dodnes bratovi nepovedala, že mu kamarátkin pes odkusol kúsok nosa, lebo by bol koniec dobrým súrodeneckým vzťahom. Dement si hovel v autíčku aj vtedy, keď sa ma chalani asi dvadsaťkrát za deň pýtali, kto ma učil parkovať, že tak zle zaparkované auto ešte v živote nevideli. Vôbec som im vtedy nerozumela, lebo som mala pocit, že som zaparkovala úplne v poriadku. Aj som zaparkovala, len keby mi zlatí chlapci neboli fiatku nadvihli a nepremiestnili tak, že som mala problém dostať ju z nového miesta von. S fiatkou som prvýkrát ošuchla pri cúvaní auto, z fiatky sa s obľubou mrkalo na chlapíkov vo veľkých autách a ani taktika s roztláčaním nebola na zahodenie. Roky však plynuli, fiatka starla, hrdzavela, deravela a ja som si to akosi nevšímala. A dnes už nie je. A mne je za ňou smutno. Veľmi, veľmi smutno...