O aký poklad je každé dieťa pripravené, ak nemôže ctiť svojho otca alebo svoju matku z celej duše!
Vzhľadom na širokosť tejto témy sa sústredím na 2 aspekty.
Prvý aspekt spomeniem len okrajovo. Základom pre všetky spoločenské vzťahy je spravodlivosť a láska.
Spravodlivosť - ako potrestanie vinníka a láska k rodičom. Každé násilie na človeku je ohavné. To, čo obete zažívajú ešte dlho po čine sa vyjadruje len veľmi ťažko. A naozaj nestačí iba potrestať vinníka. Je to iba polovica riešenia. Druhá je uvedená nižšie.
Druhý aspekt: ako si neprestať vážiť vlastných rodičov?
Nikto z nás nie je dokonalý. Človek robí chyby preto, že je človekom. Na to nesmieme zabúdať.
Násilie v spoločnosti existuje a veľakrát sa o ňom nehovorí. Táto téma nie je "in".
Častokrát zaznieva od veriacich otázka: "kde je vtedy Boh"? Boh nezapríčinil násilie alebo týranie. Je to len ľudská hriešnosť či skazenosť, ktorá to spôsobila. Obete sa častokrát cítia byť sami zodpovedné za to, čo sa stalo. Uzatvárajú do seba, stránia sa spoločnosti a napokon sa identifikujú so správaním, ktoré im rodičia istým spôsobom vsugerovali, vyčítali. Nechápu, že ich správanie vôbec nebolo príčinou agresívneho správania rodičov.
Nikto na svete si nazaslúži zlé zaobchádzanie a zvlášť, ak sa jedná o dieťa. A ani dieťa nemôže byť zodpovedné za rodinné násilie.
Je neuveriteľne ťažké odpustiť tomu, kto nám ublížil. Na negatívne zážitky sa zabúda veľmi ťažko, ale odpustenie prináša úľavu. Trestom pre násilného rodiča je už len samotný fakt, že stráca svoju rodinu, lásku svojich najbližších. Trestá sa vlastne sám, ostatné dorieši napr. krízová linka, resp. polícia. Ak by sme sa vcítili do situácie týraného dieťaťa, záležalo by od našej povahy a výchovy, ako sa ku všetkému postavíme. Pre veriacich je v tomto veľkou pomocou sám Boh, viera v Neho. On sám odpustil tým, ktorí ho zabili. Nám život zostal...
Napriek tomu, že nám bolo ublížené, nestratili sme svoj život. Ten nám dali rodičia a to je dôvod, prečo sa treba pokúsiť o odpustenie. Rodičia možno sami potrebujú odbornú pomoc, nie zavrhnutie.
Možno práve také dieťa je príkladom, ktorý potrebuje celý svet, aby všetci pochopili, že odpustením človek viac získa ako stratí.
Ak môj článok pomôže aspoň jednému človeku, budem rád. Je to skôr zamyslenie než odborná analýza, a má reálny podklad.
S pozdravom Mgr. Peter Galko
"Cti otca svojho i matku svoju!"
Štvrté Božie prikázanie vo svojej afirmatívnej forme prikazuje pietu, úslužnosť a poslušnosť voči rodičom.Ako sa však majú zachovať ľudia, ktorým bolo ublížené? Dievčatá a chlapci, ktorí pocítili násilie vo svojej rodine, či dokonca týranie. Ako sa majú zachovať v podobnej hroznej skúsenosti?Nie každé detstvo je krásne a nie každá rodina harmonická. Najhoršie je to, že obete násilia sa cítia byť vinné za to, čo sa im stalo.