Na námestí sa hrávalo o 16:00 a o 22:00 a v štúdiu o 10:00 a 19:00. Po dlhom prehováraní rodičov, že nenachladnem, nik ma neprepadne atď., ma nakoniec na námestie pustili spolu s kamarátmi. Na rodičov som musela ísť pomaly a metódou „podaj prst zoberú ti celú ruku“. „Mami, veď je to len raz, no táák, ja už potom nebudem nič chcieť“ – zabralo to a nakoniec som večer na námestí trávila častejšie (asi trikrát).
Atmosféra na námestí bola fantastická. Schádzali sa tam všetky vekové kategórie, ľudia sa skvele bavili. Program bol rozmanitý, každý si prišiel na svoje.
Posledný deň slávnostne festival zakončili naši herci predstavením Dog´s heart, ale definitívny koniec odpískali až žilinský herci s muzikálom Na skle maľované. Počas celého festivalu sa na námestí zhlukovalo veľa ľudí, ale v ten to deň sme sa nemali ani kam pohnúť. Štyria sme sa tlačili na jednej lavičke, ďalší dvaja kamaráti sedeli tesne pri nás natlačení na campingovej stoličke. Ľudia si nosili deky, skladacie lavičky, stoličky, alebo len tak postávali.
Na toto posledné predstavenie len tak skoro nezabudnem. Umelecký šéf a riaditeľ SKD sa divákom poďakovali za priazeň a oznámili nám, že festival bude aj na budúci rok. Potom už nechali priestor žilinčanom. Vedela som o čom na skle maľované je, ale ako bude ten to príbeh podaný som netušila. Rozhodne som však nečakala folklór v rockovom podaní. Bolo to úplne úžasné. Na záver sme sa hercom poďakovali búrlivou standing ovation a vydupali sme si dva prídavky počas, ktorých spievali nielen herci, ale aj celé námestie. Naozaj nezabudnuteľné!!!
