Toto kráľovstvo viedlo pomerne ústretovú zahraničnú politiku. Žiadne mimoriadne colné kontroly, poznáte to, na kontrolu len podozrivé elementy. Jedného dňa sa však skupine podvratných živlov podarilo prejsť kontrolou. V mníšskych habitoch prešli cez závory rytieri Temného Pneumokoka. V ich radoch boli tí najlepší z najlepších. Skvelí lukostrelci, šermiari i taktici. Rozvrat v Pľúcach začali veľmi pomaly a zo začiatku nenápadne. Až keď sa kráľovskej garde – Rádu Lymfocytov, začali zdať podozrivými, tak ich tichý rozvrat prepukol v otvorenú vojnu. Nastal horúčkovitý boj, Temní rytieri plienili krajinu, nastalo sucho. Okliešťovali hranice kráľovstva ako to len šlo. Obyvatelia Pľúc, lapali po dychu, z vlny útokov sa však spamätávali len ťažko. Mohol ich spasiť jedine zázrak! Keď už to vyzeralo, že nádeje krajiny na záchranu sú definitívne pochované, objavil sa ON! Rytier na bielom koni v žiarivej zbroji – Rovamycín. Tento udatný bojovník pochádzal zo slávneho šľachtického rodu Spiromicínov. Rod, ktorý v bojoch proti Pneumokokom zaznamenal množstvo víťazstiev. V pote tváre sa oháňal mečom na bojisku, ruval sa ako lev. Po vyčerpávajúcom boji nakoniec Pľúca zvíťazili. Šťastný kráľ, Rovamycínovi daroval pol kráľovstva (ani by ste neverili ako bolo delenie v tom prípade ľahké) a svoju dcéru krásnu Alveolu 1. za ženu. A všetci žili šťastne až kým neodumreli.
21. jan 2009 o 08:12
Páči sa: 1x
Prečítané: 790x
Kde bolo, tam bolo
Kde bolo tam bolo, za hrudnou kosťou a pod priedušnicou bolo jedno kráľovstvo – Pľúca. Pľúca bola celkom dynamicky sa rozvíjajúca krajina. Ťažila najmä z plaveckého priemyslu a zákona o ochrane nefajčiarov. Obyvatelia si v krajine nažívali celkom spokojne. Sem tam prišli drobné územné reštrikcie v podobe malej alergickej reakcie, zrejme upozornenie CNS – najvyššieho Histamínu, aby sa príliš nerozťahovali, ale inak bolo všetko v súlade s homeostázou .
Zuzana Galková
Bloger
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(5)
