Ráno, len čo sa decká zobudili, im mamina zbalila batôžteky. Výčitky materinského svedomia spôsobili, že chlebíky v batohu im výdatne natrela džemom - nad rámec hospodárskeho plánu rodiny. Keď boli Janko s Marienkou nachystaní, ocko ich zobral a šli na „výlet". Viedol ich hlboko do lesa. No dobre, zas až tak hlboko nie, spoliehajúc sa na fakt, že sú to deti odrastené na betónovom sídlisku. Keď už boli dosť ďaleko na to, aby ich sídliskové zmysli boli zmätené návalom zelene a prírody, otec navrhol, že sa zahrajú na schovávačku. Áno, áno samozrejme, že decká odrbal a nechal ich v lese. Jankovi bolo celé dianie okolo krajne podozrivé: „otec neurotik sa chce hrať na schovku a mama zdvojnásobila prídel džemu?" a tak uvažoval nad tým, že si bude drobiť cestičku chlebíkom, ale potom ho chytil hlaďák a tak miesto obozretnosti prevládla pahltnosť - desiatu jednoducho zožral. Po dvoch hodinách úporného hľadania krkavčieho otca, deťom došlo, že s nimi ich zákonný zástupca pekne vypiekol a tak to vzdali.
Janko nechodil do skautu, takže prístrešok zhotoviť s čečiny nevedel a tak navrhol, že by sa bolo dobré poobzerať po niečom hotovom. Marienka súhlasila a tak spoločne pátrali, až sa dopátrali plechovej búdy s nápisom perníková chalúpka. Táto búdka bola v skutočnosti stánok s perníkovými výrobkami, ktorý patril asi 55 ročnej dáme. Perníková chalúpka bola pomerne ošarpaná barabizňa, z ktorej sa pomaly zošupovala latexová farba. Áno, to je presne tá, ktorá sa dá ťahať ako taká koža zelenej príšery. Myslím, že nám je všetkým jasné, že Janko a Marienka sa hneď chopili zábavy a úcta k cudziemu majetku im rozhodne nebránila v likvidovaní toho smiešneho náteru. Škrabanie detských nechtíkov však z chalúpky vyhnalo nevrlú majiteľku. Ak očakávate, že to bola ježibaba, tak ste na omyle. Bola to žena v prechode, ktorú by sme dnes nazvali skôr semetrikou. Pani Čunderlíková, tak sa majiteľka volala, bola v jadre duše celkom milá pani, ale jej životný osud bol poznačený mnohými sklamaniami a tak sa z nej po čase stala zatrpknutá bytosť. Deti okamžite zhučala, pretože ich prichytia priamo pri čine. Janko a Marienka, paralyzovaní zjavom v natáčkach, v ohavných teplákoch a tričku s nápisom Black Sabath - Kill´em all, neboli schopní úteku a tak ich prísna cukrárka zdrapila za ruky a voviedla dnu. Decká dostali prednášku o úcte k majetku, Janko vyfasoval kýblik farby a poďho pekne odznova natierať celú búdu. Marienka pre zmenu dostala zásteru a hor sa miesiť cesto na perníky. Pani Čunderlíková ukázala Marienke ako sa miesi cesto, otvorila fľašku vaječného koňaku a s nezáujmom sledoval svoju malú otrokyňu. Miesenie Marienku až tak nebavilo, ale vykrajovanie ju fakt chytilo. Keď čunderlíková videla, s akým záujmom a dôslednosťou to dievča vykrajuje perníky, niečo sa v nej pohlo, aj vaječný koňak mal na tom teda svoj podiel, každopádne vyslúžila cukrárka sa pustila do rozprávania. A tak si chúďa dievčatko musela vypočuť, prečo sa jej „otrokárka" takto opustila. Z rozprávania vysvitlo, že pani perník už neznáša, nemôže ho ani cítiť. Čunderlíková v skutočnosti túžila vždy vyrábať Skalický trdelník, ale nedostala licenciu - zrejme jej to zatrhol nejaký slovanista, a tak je na veky odsúdená len k perníkom. Marienka už viac nevládala počúvať emočné výlevy s výparmi koňaku, tak začala rozprávať príbeh ich rodiny. Janko, práve natierajúci komín, všetko toto počul, a keďže jeho mužská myseľ bola schopná uniesť len isté množstvo emócii, toto bolo naňho priveľa. Zletel komínom do búdy, s výrazom akčného hrdinu sa postavil doprostred miestnosti a predniesol dlhý monológ na tému zbytočnosti citových výlevov, o tom, že je treba vzmužiť sa a potom povedal to najdôležitejšie - predniesol svoj akčný plán!
O rok už nebolo ani stopy po ošarpanej búde, miesto toho na kraji lesa stála parádna perníková chalúpka, v ktorej za poplatok 2 eurá celý, euro polovičný, v priemere 10 krát za deň „upiekli" ježibabu a Janko s Marienkou sa šťastne vrátili domov. Mimochodom, čo sa týka rodičov Janka a Marienky, na tých čunderlíková na Jankovu prosbu poslala sociálku. A do puberty deti s Čunderlíkovou žili šťastne, až kým nezačali rebelovať...
