Nerja je primorska dedina, znama tiez svojimi jaskynami. Nachadza sa v okrese Malaga, a tak ako vsetky oblasti na pobrezi stredozemneho mora , aj Nerja sa v poslednych rokoch rozrastla vdaka obrovskemu zaujmu zahranicnych turistov. Hlavne Briti, ale aj Holandania, Belgicania, Iri, Nemci a Taliani su stalymi zakaznikmi hotelov a hotelikov, ktorych je tu neurekom. A nie len to. Mnohi z nich sa tu rozhodli usadit. A tak sa stalo, ze z malebnej typicky andaluzskej dedinky, spolu s dalsimi emigrantmi z Afriky, Azie, a Juznej Ameriky, sa stala osada neurcitej zmesy roznych ras a narodnosti. Rozdiel medzi nimi je v tom, ze ti, z majetnejsej casti Europskej Unie sem prisli za oddychom a ti druhi za pracou. A tiez este jeden rozdiel je medzi nimi : pokial ti druhi sa snazia Spanielsku prisposobit, tym prvym sa snazi (bohuzial) prisposobit Spanielsko.
Vzdy som si myslela, ze Andaluzia, a Spanielsko vobec, je vyhladavanym turistickym cielom pre svoju typicku klimu, fiesty (zabavy) , toros, bezprostrednost a pohostinnost tunajsich ludi a nesmierne bohatu gastronomiu. A prave o tom poslednom spomenutom lakadle zacinam pochybovat.
Do Nerjy sme dorazili o 9.h. vecer. Mlada sympaticka recepcna k nam bola nadmieru ustretova. Postarala sa o parkovanie nasho objemneho vozidla, pridelila nam izbu s vyhladom na bazen, a aj napriek neskorej hodine zohnala personal, aby pripravil salu na ranajsiu prezentaciu.
- do kedy sa podava vecera? - pyta sa moj spolocnik, ktory bez vecere nie je schopny ist na kute.
- je mi luto, uz sa nepodava.
- ako to? ved je iba pol desiatej?
- ano, ale mi tu mame samych inglish, a ti veceraju uz o siedmej - vysvetluje s ospravednujucim usmevom tmavovlaska.
- a kde by sme sa tu teda mohli navecerat?
- hmm... to bude tazke, dnes je pondelok a vacsina tunajsich restauracii zatvara, a vsetky hotely podavaju vecere tak ako aj my. Ale skuste sa prejst, mozno nieco najdete.
Nakoniec sa nam predsa len podarilo najst hotelik, ktory mal kuchynu este v prevadzke. Postarsej Portugalke vobec neprekazala "pokrocila" hodina a davala si s obsluhou nacas. Nechala nas dokladne prestudovat ponukovy list, pokial sa veselo bavila so skupinkou anglicanou pri vedlajsom stole.
- uz ste si vybrali?
- ano, rozhodli sme sa "picar" (jest z kazdeho potroske) Prosim Vas, ten miesany salat, co presne obsahuje?
- nooo... hlavkovy salat, rajciny, kukuricu, struhanu mrkvu a jamon iberico (typicka spanielska sunka vysokej kvality), ale ono to v podstate nie je miesane, anglicania to maju radi vsetko oddelene, a tak to podavame tak.
- a olivy?
- olivy nie, tie Anglicania nelubia.
- ??? ... tak nam ich doneste zvlast a tiez vyzrety syr - bolo badat podrazdenost v hlase mojho spolocnika.
- my olivy vobec nemame, ved ked ich Anglicania nejedia... a ten syr mame iba polovyzrety. Velmi vyzrety syr Anglicanom nechuti. - s "anglickym" kludom referovala casnicka.
- Anglicanom mozno nie, ale nam ano!- zacinal sa dvihat adrenalin mojmu spolocnikovi- spanielovi "de pura cepa"
- pozri, tu pisu ze maju gambas (krevety) al piquillo. - snazila som sa odviest pozornost inym smerom - to bude asi to iste co gambas al ajo (krevety na cesnaku)- objedname si?
- noo.. ano..to je nieco take - zareagovala casnicka - akurat, ze my do toho cesnak nedavame, lebo anglicania cesnak neradi, ale davame do toho rajcinovu omacku, oni to maju radi tak... - zakontrovala nestastne.
To uz bolo dost aj na mna. Rezignovane som vyber zakoncila flaskou Rioja - ked sa nenajeme, aspon sa napijeme - zmurkla som na svojho spolocnika. Anglicke prekvapenia sa tym vsak neskoncili. Prvym dokazom toho bol miesany salat. Portugalka nas sice upozornila, ze "miesany" nie je, ale zabudla tiez povedat, ze jamon iberico nie je iberico, ale iba serrano (tiez typicka spanielska sunka, ale ovela nizsej kvality) No ved hej- anglican to nerozozna, ale skuste o tom presvedcit Spaniela!
- Lahka vecer nie je na skodu - pochvaloval si rano moj spolocnik - uvidis ako nam budu chutit ranajky!
No ved hej, ale to by nesmeli byt ranajky "ala inglish" - pomyslela som si pri vstupe do hotelovej jedalne. - jodeeer... - ulavil si moj spolocnik - keby som to nevidel na vlastne oci, tak neuverim! Ako mozu rano do seba pchat fazulu??!! a tie parky, vajcia a slaninu! Kto to kedy videl tolko tuku a cholesterolu hned poranu??!!! - neprestaval sa znechutene cudovat.
- tak sa na nich nedivaj!- a v duchu som si pomyslela, ze ved aj na Slovensku niektori ranajkuju prazenicu. To porozumenie ma vsak v zapati preslo. Stacilo ochutnat mutnu vodu, ktora mala byt kavou a vodnaty pomarancovy dzus. Nenajst ani jeden croasant, ci madalenu (sladke pecivo) A ked som nakoniec po unavnom patrani objavila az jeden! druh cerealii, vyprchali posledne zvysky mojho porozumenia.
Uz sme boli psychicky pripraveni na to, ze obed v hoteli sa bude niest v podobnom duchu : vsetko prisposobene na sposob anglickych turistov. Nepocitali sme vsak s tym, ze obed jednoducho nebude.
- viete, Anglicania nemaju zaujem o obed. Ranajkuju velmi syto (napchaju sa tou svojou fazulou) a veceraju uz o siedmej. Cez den sa nalievaju pivom, popripade zjedia nejaky ten sendvic ci hamburger, takze hotely obedy nepodavaju - vysvetlil nam recepcny ktory mal sluzbu. - ak sa chcete "normalne" najest chodte sem - ukazal prstom na mapku, ktoru vytiahol spod recepcneho pultu.
Po tristvrte hodinovom bludeni andaluzskymi ulickami sme nakoniec nasli to, co sme hladali. Typicky andaluzsky bar s vonou smazenych rybiciek, s cerstvymi krevetkami, ustricami, rozpolenymi olivami, osviezujucim gaspachom, a typickym bielym polosladkym vinom.
AAch! Milovana Andaluzia! ...
Na co ti inglish sem vlastne chodia ???
