O tom, ze Svatojanska noc ma moc skutocne carovnu, som sa presvedcila az tu, v mojom milovanom Alicante.
Pamatam si na tu "samu prvu" - pocity, ktore ma vtedy sprevadzali, len tazko dokazem opisat. Vsetko bolo pre mna nove, uchvacujuce a ... carovne.
Tej mojej prvej Svatojanskej noci som aj ja "hadzala" do mora tajne zelania a tuzby spolu s kvetmi a hrackam, aby sa morske panny zahrali a okraslili, a samozrejme som dufala, ze sa za moje dary prihovoria u boha mori, aby moje zelania neskoncili kdesi na dne mora, ale aby sa vyplavili - cize splnili.
Morskym pannam sa asi moje dary pacili, lebo vsetko to, co som si zelala, sa mi aj splnilo. Ale poviem Vam, ked sa budete na Svatojansku noc z 23. na 24. juna presne o polnoci kupat v mori a tuzobne sepkat svoje zelania, ked budete morskym pannam hadzat dary, budte opatrni a dobre zvazte svoje slova pri vyslovovani svojich tuzob. Davajte si pozor na to co si zelate. Moze sa stat, ze sa Vam to splni.
A verte mi, niekedy aj tie najfantastickejsie zelania, ked sa splnia, mozu mat nemile nasledky. Ako v tej rozpravke kde si zelali, aby sa vsetko na co siahnu, na zlato premenilo...
V noci z 23. na 24. juna sa Alicantinska plaz "El Postiguet" zaplni ludmi vsetkych vekovych skupin. Je prinajmensom taka plna ako cez den. Ak nie viac. Zazracny polnocny kupel si nikto nechce nechat ujst. Dokonca aj ti, ktori carom neveria. Mladez sa zgrupuje do svojich "botellonovych" skupiniek, kde popri alkohole a nejakom tom "porritu" nechyba klasicka spanielka, na ktorej sa snazia prekonat neprekonatelneho Santanu a ako vatra im posluzi aj len obycajna sviecka zapichnuta v plechovke od piva.( v alkoholovom opojeni sa lahsie preskakuje) Pretoze preskakovanie vatier tiez patri k Svatojanskemu ritualu. A ak sa im podari preskocit ju bez toho aby sa dotkli plamienka, maju zarucene, ze ich zle sily budu obchadzat cely rok.
Svaty Jan sa v Alicante slavi tak ako nikde inde v Spanielsku. A je to hlavne preto, ze sa v tomto case palia "hoguery" (vo Valencii sa palia na Svateho Jozefa - den otcov) Hogueras, ale tiez : Falleras, ci Fallas, ako ich volaju v Comunidad Valencia, su vlastne obrovske papierove monumenty, na ktorych ti povolani pracuju devat mesiacov v roku. Ich zhotoveniu venuju more casu a kopec penazi. Su to hotove umelecke diela, ktore povacsine humornou satirou kritizuju politicke a spolocenske diania v Spanielsku. Niektore su venovane vystredne problemom mesta, ale najdu sa aj take, ktore sa dotykaju medzinarodnych svetovych diani. Tie tohorocne, okrem mestskych problemov s parkovanim a s vodou poukazovali hlavne na triestenie (rozpad) Spanielska. Par dni pred Svatym Janom sa premavka z centra mesta odkloni, aby vsetci navstevnici (a samozrejme aj domorodi) sa mohli pokochat ich krasou
Pamatam si, ked som prvy krat obdivovala tieto vytvory, nedokazala som pochopit, ako mozu potom taku krasu jednoducho spalit. Dnes uz nad tym nerozmyslam, chapem to ako obetny (zabavny) ritual, kde si vsetci pridu na svoje.
25.juna, polnocou zacinajuc, postupne sa vznietne kazda jedna hoguera. Dievcina - belleza, k tomu aktu zvolena (belleza je nieco ako miss) zapali tu svoju hogueru, a povacsine sa to nikdy neobide bez nejakej tej slzy. 26.jula fiesta pokracuje a vrcholi, ako inak, zase o pol noci obrovskym ohnostrojom.
