Uz dva roky podavam kazdy tyzdeñ bonoloto. Vzdy tie iste cisla. Nie, zeby som sa spoliehala prave na tento sposob rychleho zarobku (aj ked nejaka ta korunka /euricko/ vzdy bodne), skor je to z mojej strany povercivost na cisla.
Bonoloto je nieco ako slovenska sportka, s tym rozdielom, ze sa losuje kazdy den okrem stvrtka, soboty a nedele, kedy ho nahradza "la primitiva". Jeden stlpcek stoji 50 centimov a losuje sa tiez ako v sportke sest cisel. Ja ho zvyknem podavat hned v pondelok na cely tyzdeñ. Je to skor uz zo zvyku. Este nikdy som totiz nic "nechytila". Ako najviac tak dve cisla - cize nic. Tento pondelok som ho nepodala. Neviem ani preco. Vlastne viem. Bola som leniva. Poobede som mala ist do prace, a nechcelo sa mi rano vychadzat z domu iba koli bonolotu. A to aj napriek tomu, ze som vedela, ze ak ho nepodam v pondelok, tak uz ho cely tyzden nebudem mat moznost podat. V duchu som si vravela, ze aj tak by som, ako vzdy, zase nic nechytila. To mi vsak nebranilo, aby som potom cely tyzdeñ nepozerala v novinach vyherne cisla. V utorok a v stredu som sa spokojne utvrdzovala v tom, ze stastie by sa na mña aj tak neusmialo. Az prisiel stvrtok.
Paneboze! to si snad so mña strielas! - bolo prve co ma napadlo. Sotva niekto pochopi, co sa v tom momente odohravalo v mojej mysli a v zaludku, lebo to nie som schopna ani popisat. Nie, nevyhrala by som jeden a pol miliona. Chybalo by mi jedno cislo. To posledne. Zo sportovej stranky novin sa na mna skodoradostne usmievalo 5 z mojich siestich, pravidelne podavajucich cisel. Nemohla som tomu uverit. Tak toto sa moze stat ozaj iba mne. Radsej som do tych novin nemala ani pozerat. Jedinou utechou mi zostava, ze to posledne cislo by som aj tak neuhadla. No ved by ma uz uplne porazilo pri predstave, ze som prisla o poldruha miliona EUROS!!
