Ked je mobil vypnutý...

Zo zaciatku nás obvinovala, ze sme jej ho darovali, lebo sme ho nechceli a my sme si kúpili lepsie, modernejsie a hlavne s "väcsími tlacítkami". Darmo jej ukazujeme, ze tie nase maju tlacítka este mensie, nedá sa presvedcit. Koniec - koncov , az tak velmi na tom nezálezí, lebo aj tak jej slúzi k dvom základným úcelom: prijat hovor a vytocit císlo volaného. A to uz je nejaký pokrok! Zo zaciatku nám totiz zvykla hovorit : "Viete co, zavolajte mi radsej vy a ja to zdvihnem." "Tým zeleným, vsak?" To myslela to tlacítko so zeleným telefónom. Potom jej este nejaký ten cas trvalo, kým sa naucila pouzívat aj to druhé, cervené. Teraz uz dokonca píse aj správicky. Vraj vyjdu lacnejsie. Ani sa necudujem. Pri jej rozhovoroch obcas stracam pojem o case. A hlavne ked sa ma snazí presvedcit, ze : urcite poznám tú Smatanovú, co s nou robila v závode, tak ze tá uz tiez je vdova a ze jej syn kúpil nejaký starý dom kdesi na výpadovke na Nitru a ze tam ide spravit krcmu. No ved darí sa mu, a to ani nic nestudoval. Ved ja si na neho musím pamätat, ved chodil iba o rok nizsie do tej istej skoly ako ja. A potom sa ozenil s tou Renatou co bola kamaratka Hany Bajtalky co bývali vo vedlajsom vchode. Ved tá bola tusim tak stará ako ja. Ale uuurcite sa na nu musím pamätat! Ved brat tej Hany este za komunistov usiel, a to mal len 18. Co neviem??? Ona sa potom ani na vysokú za to nedostala. A potom si spravila zdravotnícky kurz a teraz robí sestricku v nemocnici. A ozaj dala sa dohromady s takym mladým doktorom, toho ja poznat nebudem, ale jeho otec (no ved ten hadam, tiez uz bude na dôchodku) toho by som poznat mala. Ved ten mi vyberal nosné mandle ked som mala 8 rokov. No hadam toho by som si uz nepamätala!!??..... Je velmi tazko odpovedat záporne na vsetky jej tvrdenia. Ked sa jej po pravde snazím vysvetlit, ze nemám ani sajnu o kom mi to vlastne rozpráva, tak sa urazí, ze sa len tak robím, lebo ju nechcem pocúvat. A ked pristúpim na túto nikam nevedúcu hru a pritakávam, zoznam ludí, ktorých by som mala bezpodmienecne poznat rastie závratnou rychlostou do výsky babylonskej veze. A samozrejme takou istou závratnou rýchlostou rastie aj môj telefónný úcet. Je tazké vyhnút sa pocitu nevdacnosti po stlacení "cerveneho sluchádka" s výhovorkou, ze uz musím koncit, lebo mi dochádza batéria. Obcas mávam stastie a dojde bateria v maminom telefone. Ale to ozaj iba obcas.