Nad touto temou sa zamyslam uz dlhsie, a priznam sa, nemala som odvahu napisat clanok na tuto temu, z jedneho prosteho dovodu. Je rozporuplna.
Teraz to vsak skusim, lebo si myslim, ze nie som jedina, kto zdiela takyto nazor. Zacnem tak pozvolna:
Ja som sa narodila v tom "najlepsom" roku. V 69. Ked som tuto hlasku zapotila na Slovensku, div ma nezjedli.
- "akoze ten najlepsi rok!!?? ved vtedy nas zacali okupovat rusi!"
No ved hej, slovac iba na politiku mysli.
Ja viem, ze ten rok bol pre Slovensko pohnuty a osudovy, ale ja som jeho nasledky v case mojho detsva a tiez dospievania nejak obzvlast negativne nepocitovala. Zrejme to bolo preto, ze nasi "drzali hubu a krok" . Ale priznajme si objektivne, kolko bolo takych rodin?
Len z rozpravania mojej mamy si pamatam ako sa v jedno rano pred Vianocami v 68. vybrala do pekarne pre chlieb. S bruchom pod nosom a s poldruharocnym bratom za ruku - len tak bez kociara, ved pekaren bola na rohu, ked sa zrazu z toho rohu na nu vyruti ozbrojeny "bratsky soldad" a namieri hlaven svojho samopalu rovno na to jej vytrcacie brucho. Mamka vravi, ze ked jej vtedy plodova voda nepraskla, tak si bola uplne ista, ze ten druhy porod zvladne ako po masle. Rusky vojacik zociac pred sebou tehotnu zenu a uplakane soplami sa zadusajuce, ledva nohami prepletajuce decko. Spustil hlaven k noham a previnilo opakoval : pashli pashli s ribjonkom. Mamka vtedy zabudla aj na chlieb, dala celomvzad a co jej nohy stacili a brucho dovolovalo, tahajuc za sebou urevaneho brata, uhanala domov. V to rano bola na ranajky iba biela kava - cigorka.
Ako dieta som prezila stastne detstvo. Moji rodicia boli krestania - katolici, a taku istu vychovy sa snazili dat aj svojim trom detom. Boli sme vsetci riadne pokrsteni, aj na prvom svatom primani sme boli, a aj na birmovku sme vsetci traja poslusne naklusali. Na hodiny nabozenstva som chodila presne tak isto ako aj na pionierske schodzky. Teraz , ked sa nad tym zamyslim, tak sa pousmejem, pretoze ako dieta som v tom nevidela ziadny rozdiel. Na nabozenstvo ma nutili rodicia, a na pionierske schodzky skola. V podstate mi to ale nevadilo. Bavilo ma to tam aj tam. Ako dieta som v rodine pocuvala, ze na niektorych skolach vraj komunisti nabozenstvo zakazuju, co sa vsak ja pamatam, nasi s tym nikdy problem nemali. Moji rodicia boli totiz "bezproblemovi" Nikdy neboli v strane, a nikdy sa (proti)politicky neangazovali. Mali sme robotnicky povod. Dedko sice bol kulak a "komunisti mu vsetko vzali" - sa zvyklo s krivdou vraviet doma, ale tam ta rebelia aj koncila. Moji rodicia boli "poctivi" - teda hlavne otec. Ved sa s nim mamka preto aj vadila : ze vsetci kradnu a len on je taky hlupy, a preto aj h... mame. Otec mal staru kapitalisticku vychovu a na maniere socializmu nevyzrel. Akosi mu nesedelo, ze vsetko patri vsetkym, a preto na to co si poctivou pracou nezarobil, na to nesiahal. Aj napriek tomu v nedostatku sme nezili. Ako som rastla, tiez mi niektore veci nesedeli a s mnohym som nesuhlasila. Ked som sa v mojom adolescentskom veku snazila hladat odpovede na moje "politicke" otazky, bola som odbita slovami, ze aj tak sa na veci nic nezmeni (a ze ja na tom uz vobec nic nezmenim) tak nech nevymyslam a robim to co treba. Teraz viem, ze takych ludi ako boli moji rodicia bolo v byvalom Ceskoslovensku vela. Pokorni a bezproblemovi - presne taki akych totalitny rezim potreboval. Keby vsak moji rodicia boli vzdelani a ambiciozni, neuspokojuci sa s malom, myslim, ze by nas zivot ani zdaleka nebol taky "bezproblemovy" Bud by sme boli vycleneni so spolocnosti s nalepkou "disident" , alebo by sme boli prisluhovaci rezimu. Sice cerpajuci z vyhod, ale s pokryvenym charakterom.
Tymto vsetkym chcem len povedat, ze ja ako dieta som "hrozy" totalitneho systemu nepocitovala. Aj ked predsa len. Nebolo mi umoznene studovat to co som chcela, lebo sme boli prilis obycajna rodina bez protekcie, ale v podstate aj toto som vtedy davala do suvislosti s rodicmi a nie s rezimom.
Teraz po rokoch a skusenostiach sa na veci divam inak. Som presvedcena o tom, ze akakolvek forma totalitnej diktadury je nezdrava a skodi spolocnosti.
Chapem ludi, ktori nadavaju na byvali rezim, pretoze teraz viem, ze aj ja som jeho obetou. Ja na rozdiel od mojich rodicov som ambiciozna a neuspokojim sa s malom a nelogicke vysvetlenia pokladam za nezdrave. Rovnako vsak dokazem pochopit tych, ktori vravia, ze za sociku sa az tak zle nezilo. Mozno boli vtedy detmi ako ja :-) (alebo sa mozno narodili v 69.)Nech uz je to akokolvek, tvrdim, ze moje detstvo za socializmu bolo stastne. A nemyslim si ze som jedina.
ROZHODNE TYMTO MOJIM VYHLASENIM BYVALY REZIM NEOBHAJUJEM.
