Som presvedčená o tom, že si sa rozhodla ujsť k tomu neznámemu odľudovi do ďalekého Írska len kvôli snehu. Tak Ti urýchlene píšem tento list dúfajúc, že Ťa zastihne s ešte nevybalenými kuframi, aby si sa mohla rýchlo vrátiť. Sneh som zabezpečila. A hŕbu. No, aby som bola presná, niečo sa už stihlo aj roztopiť, ale stále je ho dosť. Fakt! By si neverila, aké ťažké je presvedčiť vietor, aby mi sem privial pár skvelých snehových mračien. Len na chvíľu sa otočím a ľaľa, už mám nad sebou obyčajné dažďové.
Ale zdá sa mi, že ľuďom to neprekáža. Tvária sa stále rovnako dôležito a pracovito ako malé včeličky. Tí menší z neho robia obludy (ten môj vydrankaný sneh nahrnú na neforemnú kopu (oni tomu hovoria gule - haha) a pozapichujú doň všetko, čo je poruke), tí väčší formujú mantinely (svedomito oddeľujú chodník od cesty, autá od cesty a niekde aj ľudí od chodníkov) a všetci do jedného po ňom stúpajú. Ostávaju po ňom len také mláčky. Ja viem, ja viem, Severný ľadový oceán to nie je. (Zatiaľ.) Alebo ho utlačia - nie lopatami, čo si... Normálne, nohami - vieš, vy ľudia ste strašne šikovní...
Vráť sa rýchlo, prosím. Zabezpečila som, že sú tu ľudia zdravší. Teda, časom budú. Musia totiž chodiť pešo, lebo sa nezmestia do preplnených autobusov. (Ozaj, tie trolejbusy som zrušila, však vieš, že slušnému autobusu nemá nič zo strechy odstávať - a oni sa veselo premávajú hneď s dvoma palicami. Mysli si, že som puritánka, ale ja viem, čo je pre Teba dobré; aj Tvoju "alma mater" Ti doopatrujem.) Vymyslela som to úúúúplne sama... :) No, dobre, priznávam, trochu mi s tým sused "helfol". Ale uznaj, konečne sa ich prepravná kapacita využíva maximálne a omnoho lacnejšie! No tak sa mi už vráť...
Viem, ako si sa rada prechádzala, tak už sa nemusíš sama. Je to môj oneskorený vianočný darček... Len a len pre Teba.
Netrpezlivo a s láskou
Tvoja Banská Bystrica
