Moja sesternica brigáduje v prevádzke, kde sa takéto bagety vyrábajú. Dostáva za to 30 Sk na hodinu (áno, až toľko!), ale pracuje tam ďalej, pretože koncom roka chce ísť na školský výlet do Londýna a inú brigádu zatiaľ nezohnala.
Spolu s ňou tam pracuje aj zopár príslušníčok rómskeho obyvateľstva, ale veď to by až tak nevadilo... Jedného rána moja sesternica prišla do robotky a už od dverí ju privítala prekrásna vôňa pokazených vajíčok, salámy a kde-čoho ďalšieho. Spýtavo pozrela na vedúcu, no tá sa na ňu len oborila, že nemá čumieť, ale makať. Chúďa dievča poslúchlo a poslušne pripravovalo bagety. Bagety s pokazenými vajíčkami a šunkou už tak dávno po záruke, že sa jej až rozpadávali v rukách. Jej kolegyňkam to zrejme nevadilo. Slastne si na tom všetkom pochutnávali. Dokonca keď sa vrátili z WC, ani ich neunúvalo si tie ruky umyť a pokračovali ďalej (mali síce rukavice, ale veď aj tie si musia nejako navliecť, nie?).
Tákéto chutnučké bagetky plné vitamínov zhodou okolností putovali do Bratislavy. Som zvedavá, koľkým ľuďom z toho bolo zle a koľkí museli vyhľadať riadnu lekársku pomoc - nedivila by som sa, keby dostali poriadnu salmonelu.
Zrazu som si samú seba predstavila, ako si takéto niečo kupujem. Omyl, už nekupujem. To radšej nejaké keksíky a čokoládky či niečo iné, ako si povedať, že si radšej dám zdravú bagetka so šalítikom, uhorkou a paradajkou. Nie ďakujem, o takéto mňam mňam bagetky s nezdanenou salmonelou a ešte aj grátis fakt nestojím.
