Samozrejme, chcela vedieť, čo to znamená, nechcela byť z ničohovylúčená, avšak akosi jej to nechcel nikto prezradiť. Takto nejakoprešlo zopár dní a postupne to prestala riešiť. Zrazu sa objavilivlajočky, jedna jej dokonca zakotvila v učebnici prírodopisu. Začínalamať podozrenie, čo ešte umocnilo aj akési divné správanie sa jejkamarátiek...
Prešiel nejaký ten čas a písmenká HPG sa jejobjavovali pred očami stále častejšie. Niekto to dokonca pridal aj natričko svojej postavy, ktorú nakreslil na výtvarnej a keď sa učiteľopýtal, čo to znamená, neodpovedal. Tou dobou sa s ňou nebavili už anijej kamarátky a ona akosi pochopila, že to HPG je niečo namierené protinej. Nevedela síce presne čo, ale bolo to jasné viac než dosť.
Odtej doby nenávidela chodenie do školy. Každý večer sa obávala čoprinesie ďalší deň v škole. Raz sa aj rozplakala. Prečo práve ona? Avlastne prečo vôbec? Čo urobila, že sa so ňou nik nebaví, nikto junechce za kamarátku?
Dospelo to až k tomu, že sa rozhodlapresadnúť si k jedinej holke v triede, ktorú mala rada a ktorá bolataktiež trochu odstrkovaná kolektívom. Vychádzali spolu, spoločne siradili na písomkách a bavili sa s ďalšou dievčinou, ktorá sedela zanimi, zhodou okolností, tiež Kikou. S tou sedávala na hodináchmatematiky a bolo im spolu super.
S odstupom času sa situácia vtriede ukľudnila a aj ona už bola v pohode. Aj keď už nebola todievčatko pýtajúce sa prečo. Práve vtedy si uvedomila o čom je svet,akí sú tí, tí, čo si tak hrdo hovoria ľudia. Dievčina- Svetlana, ktorási s ňou predtým vymenila miesto v lavici, začala jej už bývalýmkamarátkam poriadne liezť na nervy. Až tak, že chceli, aby sa vrátila,no odmietla. Dokonca sa jej dostalo aj nejakého toho ospravedlnenia,vraj to bolo zo srandy. Že zo srandy?! Viete si vy vôbec predstaviť čoto bolo prežiť si ohováranie, do ktorého sa zapojila väčšina triedy ajej kamarátky, ktoré ju mali podržať, sa do toho zapojili, dokonca bolijeho zakladateľkami?! Ako sa jej vtedy chcelo im to všetko vykričať,ako im chcela dať najavo svoj hnev, rozhorčenie, svoj smútok a všetkutú bolesť a trápenie, ktorými si musela prejsť. Ako jej to na srdcizanechalo rany z ktorých sa ešte veľmi dlho musela liečiť...
Nonič z toho neurobila. Možno urobila hlúposť, ale odpustila im.Odpustila, ale nezabudla. Onedlho mali prísť Vianoce. Jedného dňa k nejzavítala Lucka. Vraj či by si prečítala jej sloh. Vedela, prečo za ňouprišla. Ona písala krásne slohy, učiteľkou bola večne vychválená,zatiaľ čo Lucka za ňou zaostávala. Zobrala si k sebe Luckin zošit,začala čítať, sem-tam niečo opravila. Na papier spadlo aj zopár sĺz.Sĺz ľútosti, prečo to tak muselo dopadnúť.
Presne ako mne teraz. Dievčinou z príbehu som ja...
