Ešte teraz si pamätám ako som bola prvé dni v škole a ako som sa tam učila hovoriť česky (rozumieť som rozumela skoro všetko, ale viete ako to je, človek ten jazyk nepoužíva, tak nevie hneď prepnúť...).
A pamätám si aj, aké nechápavé pohľady spolužiaci nahodili, keď som počeštila nejaké slovenské slovíčko. Doteraz sa ich občas opýtam, či vedia čo znamená to a ono a výsledkom je, že ani len netušia. Medzi najčastejšie slovíčka patrí korytnačka, somár, mačiatko, veverička, ťava, bocian, ale aj vrecko, chvost a mnohé ďalšie. No najradšej ich trápim našim krásnym guľočka v jamôčke. Na tom sa nasmejem asi najviac, pretože ľ a ô, to je naše, slovenské :)
Taktiež ešte jedna situácia. Krátko po tom, ako sme sa prisťahovali, sme boli v cukrárni. Mamke sa podarilo povedať, že koláče chceme na tanierik, nie zabaliť o domov. Ach ten pohľad mladej dievčiny. Ten stál za všetky drobné...
Nedá mi však, ako je to možné, že my, Slováci, Čechom rozumieme skoro všetko a oni nám len veľmi málo. Hneď však viem, čo je tomu na príčine. Ja som od piatich rokov sledovala české rozprávky na Jetixe či Super Maxe a občas aj nejaké dobré české komedie, či filmy ako Pelišky a podobne. Výsledkom však je, že česky rozumiem celkom dobre a za tie 3 mesiace čo som tu, už vraj aj celkom pěkne mluvím :) V Česku to však také nie je. Ak by si mali pozrieť slovenský film, radšej prepnú, aj keď vedia, že je to dobré, pretože nerozumejú a ani sa nechcú namáhať rozumieť. A to sme rozdelení koľko? 15 rokov? Každopádne, hanba...
Neviem, čo na to povedať. Možno by len chcelo nanútiť viac tú slovenčinu. A možno sa na to vykašlať a nechať to tak... Tak či onak, nie som z toho nadšená, tiež by som radšej hovorila slovensky, ale každú chvíľu vysvetľovať čo znamená to a ono, to nie... Len som zvedavá, ako to bude vyzerať ďalších pár rokov, či sa slovenčina pre Čechov nestane len o niečo viac zrozumiteľnejšou poľštinou...
