Jezebel, ach aká krása, tá izba v hoteli, tak chladná zdá sa.. Stretám ťa vždy, keď sa prechádzam nočným a chladným Londýnom. Nemáš viac ako osemnásť, si urážlivo krásna.. Tá Jezebel zo štvrti Soho, ktorú tu pozná každý ako kňažku lásky, vraj odniekiaľ zo Somálska. pohľadom sa predávaš, no oči ti plačú. Štýl by ti mohla závidieť ktorákoľvek dáma. Ktorákoľvek svoju závisť vyjadrí morálnym súdom. Slovenka by si odpľula.Cudzia ulica v cudzom meste, návratom domov len inú nedôstojnosť získaš. Spiatočný lístok si dávno roztrhala, veď to jediné nikdy ľutovať nebudeš..Uhneš mi z cesty, dávno vieš kto za lásku platí. Ach, Jezebel, akí sme si podobní..Obaja sme deti v sebe umlčali.Jezebel, odetá v nočnej tme neba, dobre vieš, že s telom predávaš seba.. Stretnem ťa o pár rokov, strhanú tvár ti bude krášliť len tá jamka v brade, ktorú ti nikto nevezme. S mužom o dvadsať rokov starším a novým občianstvom. Len inú nedôstojnosť získaš. Plakať sa už nikdy nenaučíš.. Na otázku "Život" odpovedáš mlčaním a viac než hore, pred seba hľadíš. Ty nepotrebuješ slnko, vieš, že bez dažďa skončil by život.Ty nepotrebuješ úsmev, keď temnotou v očiach tak veľa povieš.Jezebel, rovnako krásna, nikdy nie iná,veď v hriechu tvojom, je nás všetkých vina..
