Opat raz prsi melancholia. Strhava pastelove farby a dodava tmavy nadych vsetkemu, comu clovek v urcitom obdobi veril. Veril som v tolko veci.. v extremy, v intelekt, v scenare.. Opat raz cez ten dazd nevidim na klavesnicu.Mam rad balenie batozin. Slubuje mi nieco nove, ine a nezname. Tazko priznavam, ze v podstate dufam v nieco lepsie. Chorobou ludi je dufanie v nieco lepsie. Ja si svoju diagnozu uvedomujem. Nevadi mi absencia interpunkcnych znamienok, som zhovievavy k chabej pointe. Kto kedy urcil ako ma vyzerat kvalitny text? Mozno sa mylil a mozno... pocity stracaju vyznam v momente, kedy su nejakym sposobom vyjadrene. Napriklad slovami.. A ak text nema byt vyjadrenim pocitov, straca vyznam pre mna.Snazim sa prist na to, ci robim dobre ( s vedomim, ze to, co by malo byt dobre tiez nie je vopred stanovene ) a zistujem, ze jednat pudovo, bez rozmyslania je ovela pohodlnejsie i ked tak malo atraktivne. Dnesna spolocnost si ziada presne vyjadrenie vyznamu, doslovne znenie, zdovodnenie, hollywodsku pointu, dnesna spolocnost si ziada "efektivnost". Rata sa neefektivnost medzi zle ludske vlastnosti? Uz asi sto rokov si slubujem, ze si kupim novy kufor. Uz asi sto rokov sa balim do toho isteho, davno opotrebovaneho a rozheganeho.. To ma teraz trapi najmenej. (rad spominam veci, ktore ma trapia najmenej medzi prvymi, dodava mi to pocit istoty, ze na ne nezabudnem.) Bojim sa neistoty, neviem ci prave pre to, ale vyhladavam ju. Akonahle sa ocitnem v situacii, kedy sa nemusim bat, prestane ma bavit samotne bytie. Vlastne ma bavi strach sam. Zajtra som uz na(ne)stasie niekde inde. "Clovek by svoj priestor nemal vyhladavat, ale vytvorit si ho." Niekedy mam pocit, ze mudri ludia toho narozpravali privela.Posledne tri mesiace kazdemu tvrdim, ze Spanielsko vzdy bola krajina, po ktorej som tuzil, pre ktoru som sa narodil a pritom sa nazim spomenut si na najznamejsie historicke pamiatky Madridu, mesta, v ktorom planujem zacat novy zivot.. Citim sa podvedeny, podvedeny sam sebou a este aj moja spanielcina ma velke medzery v gramatike. .. kufor zbaleny, podavam hlasenie prazdnej izbe a cudzim ludom na pochybnych chatoch. Opat sa dlho nebudem ozyvat a pritom dychat rovnako intenzivne. Opat sa na nejaky cas nebudem cez vikendy menit na cisla v zapisnikoch a hodnoty o dvoch neznamych. Opat raz na cas pochybnym sposobom vyriesim existencnu otazku. ..mozno preto, lebo nepotrebujem byt pochopeny a mozno preto, lebo som vzdy doveroval cudzincom.
18. máj 2006 o 21:17
Páči sa: 0x
Prečítané: 586x
Mi Vida
Siempre he confiado en la bondad de los desconocidos..
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)