...zopár minút do polnoci, alebo o niečo viac po jedenástej..Dážď klopoce na okennú rímsu a dotvára atmosféru umocnenú kulisou môjho dychu.Odslúžim omšu za všetky bývalé lásky prezretím veľkého albumu.. Strany budem obracať pomaly, s patričnou úctou a rešpektom. Nasadím si klaunovský nos a zbavím sa prebytočnej soli. Sloboda polnoci..Plamienok sviečky sa mihoce v nepravidelných intervaloch, akoby mi naznačoval prítomnosť spiritualizmu obsiahnutú v týchto hodinách. Skúsim sa vrátiť v čase a uveriť príbehom o duchoch a bosorkách. Celý sa schovám pod perinu a budem pozorovať strašidlo číhajúce z pootvorenej skrine. Náhle zistím, že strašidlo nefunguje.. Pôsobí unavene a zmätene. Je mi ho ľúto, radšej skriňu zatvorím..Zapálim viac sviečok, izba získa chrámový nádych. Pozorujem svoj smútok a zistím, že je to radosť v inej intenzite.. Tak, ako je tma svetlom stlmeným na minimum.Nadšený nočným objavom priznám víťazstvo nad včerajškom hlasným smiechom a ukončím svoju oslavu polnoci..
Písmo:
A-
|
A+
