Prudko veselo tak vyznieva vyjadrenie nášho pána prezidenta, ktorý sa takto konečne nenechá zatieňovať vo svete komiky, verne nasledujúc svojho predchodcu. Ten ostrov stability, ktorý nielen okupuje členský štát Únie, ktorého počty novinárov vo väzeniach konkurujú snáď len počtu disidentov v tých severokórejských (držia si prvenstvo, predbehli ako Čínu, tak aj Irán), ktorý pomáha jednotlivým skupinám islamských radikálov a podporuje existenciu ISIL obchodom s ropou - o čom už aj CNN otvorene hovorí, nech ma nenálepkujete nadarmo. Ten ostrov stability, ktorý ako verný člen NATO nakupuje z konkurenčnej Číny obranné systémy kompatibilné čisto s čínskym softwarom, pochopiteľne nepoužiteľným v spojení so softwarmi Severoatlantickej aliancie z titulu hrozby špionáže.
"Demokracia je ako električka, veziete sa ňou do momentu, keď dosiahnete to čo potrebujete, potom vystúpite" (Recep Tayyip Erdogan).
Podobný výrok hádam nepotrebuje komentár. Tento pán nesie oveľa viac krvi na rukách, než ten všemocný diabolský medveďobijec v Kremli, ktorý má prsty hádam ešte aj v Brexite... Človek, ktorý popiera genocídu kresťanských Arménov, veselo kosí Kurdov a my sa len spokojne prizeráme. Šak lebo Bašternák, koho zaujímajú Kurdi, veď čo to je za národ, ani na mape to nie je... Každopádne, mali by sme sa, podľa slov našeho cteného pána prezidenta, od Turecka učiť. Napríklad sa môžeme naučiť, ako narábať s menšinami. Rozmiestnime zopár delostreleckých batérií na nitrianskom Zobore a otázka maďarskej menšiny je vyriešená. Prípadne, keď už zaznamenali taký výrazný pokrok v otázkach ľudských práv, prijmime aj my zákony umožňujúce streľbu do demonštrantov, aspoň nebudú tak rušné pondelky v okolí Slavína, keď už tam budú pobehovať červenokartičkári, hneď by sa tam dalo parkovať. Veď určite by aj pán Kiska uvítal možnosť pozatvárať nás, čo si dovolili vysloviť akúkoľvek kritiku voči jeho osobe, božechráň že by sa objavil slovenský Bemernann (Nemecký satirik, ktorému hrozí väzenie za urážku Erdogana).
Len ďalší z mnohých dôkazov o nekompetentnosti a nesvojprávnosti nášho reprezentanta v Grasalkovičovom paláci. Ale tak už všetci dobre vieme, že si len starostlivo plní svoju rolu hovorcu pána poradcu Martina Bútoru (Velvyslanec SR v USA v rokoch 1999-2003). No na jeho obranu, vtedy ešte chudák nevedel, že sa západu stáva samozvaný sultán viac nepohodlnou príťažou, ako spojencom. Dnes by už bez akejkoľvek hanby hovoril opak.
Ale o inom som chcel, nedalo mi nepripomenúť, akých zástupcov si volíme.
I keď je predčasné robiť závery a doposiaľ nemáme potvrdené informácie, a keď už nejaké máme, hovoríme len o strohých útržkoch, nedá mi nespomenúť zopár faktov a postrehov. Záver si spravte sami, nemusíte so mnou súhlasiť, takto čítam túto hru, vytvára mi to určitý systém. Je pozoruhodné, že práve pár hodín po stretnutí Kerryho (ktorý už dlho volá po dohode s Ruskom) a Putina, kde evidentne doriešili vojnu v Sýrii, dôjde náhle k vojenskému puču v Ankare. Treba chápať, že Erdogan je čisto autoritársky politik, ktorý sa snaží koncentrovať všetku moc okolo svojej osoby. Viete si asi predstaviť, s akým pochopením sa tieto ambície stretli s predstaviteľmi armádnych zložiek v Turecku. Je faktom, že sa Erdogan postupne vymyká kontrole - v podobe vlastnej realizácie v konflikte v Sýrii, nezúčastnením sa ekonomickej vojny voči Rusku, zostrelením ruskej SU-24, nákupom konkurenčnej čínskej armádnej techniky, výstavbou plynovodu Turkish stream, či postupným odďaľovaním sa západným hodnotám vo forme prestavby Turecka do podoby islamského štátu a presadzovania zákonov šaría na úkor napríklad eurohodnôt. No čo to je za spojenca, ktorého nemožno ovládať. Ešte aj rétorika v médiach sa mení, samotná CNN pred pár hodinami uviedla, že Erdogan je "prekážkou demokracie". Vo svojom spravodajstve otvorene hovoria o fakte, že armádne zložky sú v Turecku naklonené Západu oveľa väčšmi, než demokraticky zvolená turecká hlava štátu. Inými slovami, v zmysle demokratizácie Turecka, by bolo prinajmenšom vhodné tohto legitímne zvoleného zástupcu odstrániť. A že práve voľby sú jediný legitímny spôsob obmeny politickej elity, kráčajme vpred novým hodnotám. Nemôžem si pomôcť, no krásne mi to spadá do mozaiky. Keď už pyšný Erdogan zavolal pred pár dňami Putinovi s tým, že sa chce udobriť, zrejme pochopil, že ho Západ ako nepohodlného už nehodlá ďalej podporovať, či tolerovať. A to zarytý moslim voči bezvercovi asi len ťažko strávi, nemajú to práve vo zvyku. Je to len domnienka, no dá sa predpokladať, že práve súčasťou plánu riešenia konfliktu v Sýrii je aj zosadenie tureckého sultána. Ani by som nebol príliš prekvapený, keby to bola požiadavka priamo Putina.
Druhou možnosťou ostáva ambícia Erdogana ešte väčšmi koncentrovať moc okolo svojej osoby. Kľudne by mohlo ísť o divadielko pre verejnosť s cieľom zosadiť neposlušných z ich funkcií. Aký väčší argument by mohol použiť, ak nie pokus o prevrat? V každom prípade sa mu ponúka možnosť prečistiť si cestu a to politik jeho rozmeru určite neodmietne.
Ako to dopadne? Nechajme sa prekvapiť, no vieme v určitej miere predpokladať, kam to zhruba bude viesť, je to predsa už osvedčený plán, no nie?
