Lennon alebo Lenin?

Proti paródii na politikov. Proti tým, ktorí sa nikdy nemali dostať k správe vecí verejných. Veľká časť zjavení, ktoré sa nevyspytateľnou hrou osudu stali spolutvorcami nášho života nemá najmenšie tušenie, ako vyzerá kvalifikované riadenie štátu. Nedostali sa tam vďaka svojim mimoriadnym kvalitám – rozumovým či morálnym. Oni sa tam tak akosi vyskytli... A už dlhé roky zneužívajú zraniteľnosť našej štátotvornej puberty. S odbrzdenou drzosťou šliapu po pravidlách, ignorujú morálku, kultúrnosť, slušnosť, prznia toleranciu a ľudské spolužitie. Zbabelo a kruto ubližujú tým najslabším. Berú nám ideály.

Prečo to robia? Ak by som sa mal pokúsiť o stručnú odpoveď, znela by – pre seba. Nie pre nás, nie pre spoločnosť – určite nie pre našu spoločnú budúcnosť. Pre vlastnú nadržanú súčasnosť. A už vôbec si netrúfam hľadať vysvetlenie ako sa to stalo: politológov, sociológov, analytikov a komentátorov máme na obyvateľa skoro toľko, ako vyrobených áut. Nechávam to na nich.

Ako sa dá brániť prívalu hlúposti, nepriateľstva, zloby a spupnej povýšenosti?  Okrem prejavenia názoru vo voľbách je tu ešte jedna možnosť: smiech. Občas to totiž naozaj vyzerá tak, že si z nás niektorí patapolitici úplne vedome robia srandu. Vrátane nepoškvrnene apolitických cirkevných predstaviteľov... Prečo im to nevrátiť?

Niektorí si zaslúžia výsmech svojou tupou vyprázdnenosťou a snahou zakryť ju rovnako prázdnymi táraninami. Iní sa dokážu dokonale zosmiešniť tým, ako bez hanby klamú – o tých najvážnejších otázkach nášho života. A akých absurdných metamorfóz sú schopní: z uniformovaného gardistu vyčesaná presladená Miňonka. Z fašistu partizán. Z birmovaného komunistu rešpektovaný mafiánsky boss...

Desivosť politickej paródie sa pred voľbami stupňuje. Ak nasledujúce texty pomôžu aspoň zopár čitateľom zasmiať sa a uvedomiť si pominuteľnosť pýchou spuchnutých panákov a ich funkcií, splnili svoj cieľ. Ak vyvolajú zdravý hnev a nabudia chuť nevzdať sa a ísť voliť, tým lepšie - voliť tak, aby sa o naše spoločné záležitosti starali ľudia, ktorí nebudú na smiech.

 Možno sa vám niektorým zdá, že je to tu na nevydržanie ako v blázinci a treba ujsť. Ešte raz sa prosím zamyslite - všetci predsa utiecť nemôžeme! Je mnoho takých, čo tu chcú spokojne žiť, prejavovať si navzájom úctu, rešpekt, spolupatričnosť. Takých, čo majú radšej smiech ako facky či kopance. Čo radšej počúvajú Johna Lennona... Verím, že je nás väčšina.

Tak to nevzdávajte a klikajte, krúžkujte, hlasujte!

 ...vraveli, že treba upútať nadpisom:

(Dnes prvá časť zo siedmich  – a na ôsmy deň...)

I. O holubičom národe plnom lásky

 Politická kariéra mnohým poskytla utešený únik z ich dovtedajšieho neutešeného živorenia.  A tak to potom vyzerá.