Určite každý počul o tomto veľkom človeku z našich dejín. Pomyselne sme ho povýšili až tak, že na slovenskej bankovke s najvyššou nominálnou hodnotou bola práve jeho podobizeň. Aj keď má Štefánik postavenú mohylu neďaleko svojho rodiska a v Bratislave peknú, veľkú sochu, predsa si myslím, že obyvatelia Slovenska na neho zabudli.
Dnes som bol pri jeho soche v Bratislave pred novou budovou Slovenského národného divadla. Šiel som tam sám od seba, lebo som si spomenul na dnešné výročie (ktoré je zaznačené skoro v každom kalendári ako spomienka) a chcel som v tichej modlitbe poďakovať za jeho život. Uvidel som tam hŕstku ľudí, ktorí mali prevažne seniorsky vek. Neboli to žiadni extrémisti. Prišli zaspievať, povedať zopár slov, zarecitovať a položiť veniec k soche Štefánika. Bol som rád a zároveň som bol smutný. Myslím, že ťažko nájdeme inú osobnosť z našich dejín v politickom slova zmysle, ktorá by pre obyvateľov tejto krajiny spravila viac. A predsa pri jeho soche bolo iba málo ľudí.
Ja sám viem o Štefánikovi málo, ale dal som si záväzok, že budem vedieť viac. Lebo nepoznať dejiny a osobnosti z našich dejín je trestuhodné a zároveň to má výrazný vplyv na súčasnosť. Ak by sme vedeli, akým poctivým a usilovným štátnikom a generálom bol Štefánik, nevolili by sme karikatúry politikov do parlamentu a nedali by sme na ich sladké rečičky. Chceli by sme od súčasných politikov viac ako nám ponúkajú dnes. Je výzvou pre nás, aby sme si nezabúdali, že Slovensko má aj cnostné príklady politikov, ktorí zabezpečili, aby sa Slovensko posunulo o míle ďalej vo svojom kultúrnom vývoji.
