Dnes uplynul rok od úmrtia Margaret Thatcherovej. Pri spomienke na tento citát rozmýšľam, akoby asi Thatcherová, ako premiérka Veľkej Británie, reagovala na mocenské snahy Vladimíra Putina. Mnohí by povedali, po úvodnom citáte, že Margaret Thatcherová by nemohla zaujať podobné stanovisko k Rusku ako k Argentíne, keďže Rusko má najviac jadrových zbraní na svete a rozsiahlu armádu. To, čo som chcel zdôrazniť výrokom o nej, je fakt, že svoje rozhodnutia zakladala na svojich hodnotách, o ktorých bola hlboko presvedčená a ktoré vedela aj tvrdo presadzovať. (inak, slovné spojenie jej vymysleli práve sovietski generáli)
Úprimne povedané, vyrazilo mi dych, keď povedal slovenský premiér Robert Fico, že s Ruskom si to nechce v súčasnosti nikto rozhádzať. Ani Francúzi, ani Nemci. Mráz mi z toho behá po chrbte, keď si pomyslím na rok 1938 a na Mníchovskú dohodu, za ktorú sa nám Margaret Thatcherová, ešte ako úradujúca premiérka Spojeného kráľovstva, aj ospravedlnila. Vtedy Nemci chceli tiež zachraňovať Nemcov v Československu a s prosperujúcou nemeckou ekonomikou si to tiež nechcel kde kto rozhádzať. Možno preháňam, ale nemali by sme brať na ľahkú váhu túto situáciu. Bohužiaľ nezvládnutá zahraničná politika prezidenta Obamu a rozpačité reakcie lídrov EÚ môžu Putina povzbudiť.
S Margaret Thatcherovou sme nemuseli súhlasiť, ale vieme povedať, asi ako by reagovala. Určite prísne, ale jasne. To, ako bude reagovať dnešný Západ, nevie asi nikto. A to je súčasná bieda v medzinárodných vzťahoch.
Skúsme zavrieť oči a rozmýšľať, kde budú asi hranice Ruska o rok. Dúfam, že nanajvyš tam, kde dnes.
