Povedala som si, že si urobím taký virtuálny zoznam miest, ktoré musím pred svojou smrťou navštíviť. A tak si ich aj tak virtuálne vyškrtávam. Vlastne nemajú ani nejakú postupnosť, sú v ňom všetky miesta sveta, a chcem ich navštíviť čo najviac. Dlhý čas trávim hľadaním rôznych pracovných ponúk,... najskôr hľadám čo najlákavejšie destinácie, no potom zo svojich nárokov upúšťam, lebo si začínam uvedomovať okolnosti okolo toho,..škola, povinnosti,...že sa musím vrátiť do vtedy a vtedy... no jednoducho povedané všetko sa komplikuje.
Začiatok je vždy najhorší, človek nikoho nepozná, nikomu neverí, neviem kam má ísť na koho sa obrátiť... Potom si zvyknete, začnete sa cítiť ako doma, a vtedy to príde..ani sa nenazdáte a je koniec leta. Čaká vás už len zbalený kufor, oči pre plač a povedať „goodbye" ľuďom, bez ktorých neviete ako budete žiť. Sú to tie najťažšie chvíle. Jasné, milión krát odznie: „Stretneme sa! Určite prídem! Budeme sa stále navštevovať! Budeš mi chýbať!" ale potom je však realita úplne iná. Prvé dni možno na seba ešte všetci navzájom myslíme, ale prejde týždeň- dva a začneme sa dostavať späť do „svojich" koľají. Ak myslíme na to, kam pôjdeme ďalšie leto neexistuje iná možnosť, ako vrátiť sa tam, kde sme zažili to posledné a najlepšie leto svojho života. No, ale rovnako ako prichádza ten návrat do starých koľají tak rovnako nás táto túžba opúšťa. Pozriete sa na mobil, žiadna sms-ka, žiadny zmeškaný hovor od toho, kto pre vás bol všetkým, a nevedeli ste ako dokážete bez jeho prítomnosti, priateľstva, či lásky, žiť. Príde už len občasná výmena zdvorilých fráz typu: „Ahoj, ako sa máš? Čo teraz robíš?...Máš niečo nové? Pekný deň a zasa sa niekedy ozvi!" Uvedomíte si, že ste boli len jeden z mnohých, človek, ktorý prišiel, odrobil si čo mal, odišiel a na jeho miesto prišiel niekto iný. Stali sme sa súčasťou „potravinového reťazca", kde nás zožerú vlastné city a schopnosť naviazať sa a pustiť si niekoho pod kožu.
A ak sa znova zamyslíme nad tým, kde strávime budúce leto uvažujeme už inak. Nájdeme si niečo, kde sme ešte neboli aby sme si mohli vyškrtnúť ďalšie miesto z virtuálneho zoznamu, s tým, že tam nájdeme nové dobrodružstvá, zážitky, a ľudí, ktorí na nás tento krát nezabudnú...
Ak je aj vám tento kolobeh povedomí, som rada, že nie som sama, kto sa takto nechal „zožrať"... Miesta, ktoré musím navštíviť sa míňajú, priatelia na facebooku pribúdajú... v podstate je všetko tak ako má byť.
