Ale dokedy si my máme zvykať na neslušné správanie, na nerešpektovanie rozhodnutia parlamentu, na ignoráciu rozhodnutí ústavného súdu a podobne. Mali by sme si prestať zvykať a začať premýšľať o zmene. Nemám na mysli revolúciu a ani štrajky, mám na mysli racionálne premýšľanie a zváženie si sily nášho voličského hlasu, keď ideme k volebným urnám. Keď to podceníme, tak potom sa z tlačoviek predstaviteľov štátu ozývajú nadávky, páchatelia trestných činov si vegetujú míle ďaleko od Slovenska na slnečnej pláži a občan má čím ďalej tým viac hlbšie do vrecka. A nech mi nikto nepovie, že práve toto chcela väčšina v tomto štáte...
Keď sa obzriem na meritum veci, čo pána prezidenta tak rozčúlilo, keď podráždene štekol na novinárku, tak sa len pousmejem. Rešpektujem fakt, že prvý muž krajiny bol zvolený v priamych voľbách a teda si silným mandátom od voličov, ale ani to ho neoprávňuje zlyhávať v základných povinnostiach akou vymenovanie zvoleného generálneho prokurátora určite je. Argumentácia, že voľba bola spolitizovaná je detinská. A čo nie je spolitizované, čo prejde hlasovaním v parlamente? Ak raz zákon stanovuje procedúru schvaľovania niečoho alebo niekoho na pôde parlamentu, tak či sa nám to páči alebo nie, vždy pôjde o politické rozhodnutie, lebo v parlamente sedia politici rôznych politických strán. Ak pán prezident nie je analfabet, tak tieto skutočnosti sú mu viac ako len jasné. Bolo by chlapské povedať pravý dôvod, prečo mu zvolený prokurátor nie je po chutí a prečo tak otáľa s jeho vymenovaním. Veď nie sme naozaj stádo baranov, aby sme si nevedeli zrátať dva a dva. A ak už má pádny dôvod, mal by ho zverejniť. Lebo zákonné dôvody na nevymenovanie sme k dnešnému dňu nečítali a nepočuli. Alebo sme analfabeti aj my?
Možno si niekto povie, že je tam toho, čo tam po nejakom generálnom prokurátorovi. Ale nepodceňujme trojdelenie moci, nezatvárajme oči nad personálnym zlyhávaním prokuratúry a nedávajme hlavu do piesku, že nás sa to netýka. Lebo dnes je to nevymenovaný generálny prokurátor, zajtra to môže byť nevymenovaný sudca a pozajtra budeme musieť opäť hájiť základné princípy slobody. Ak majú mať dnes strach novinári dávať otázky politikom, tak kde máme záruku, že nabudúce sa odpovedi nedočkáme my voliči. A to určite nie je správne. Demokracia je síce vždy vláda väčšiny, ale so zachovaním práv menšiny. V opačnom prípade nehovorme o nestrannom súdnictve, o transparentnej vláde a či o prezidentovi všetkých občanov, ktorí je nadstranícky. Potom je to všetko len pozlátko a bolo by najlepšie odbaliť ho a dať tam, kam patrí, do koša.
