Či toto je hodné ľudskej dôstojnosti ? Či je toto možné v tomto storočí ? Žeby hon na čarodejnice nebol len minulosťou ? Mráz mi behá po chrbte, keď si uvedomím, že je to príbeh dnešnej doby, že je to príbeh muža kráčajúceho so svojím krížom a každý si do neho s radosťou buchne, lebo odchádza a už sa nevráti. K tomu ešte treba popísať, aký to bol hriešnik, ktorý si dovolí odporovať, vzpiera sa poslušnosti a porušuje jeden cirkevný zákon za druhým.
A ako by sme konali my? Skúsil sa niekto vžiť do jeho koži? Vie si niekto vôbec predstaviť, čo musí prežívať človek, ktorému sa pred očami stráca to, v čo najviac veril. A vôbec nejde o peniaze, strechu nad hlavou, či jedlo. Ide o vnútro ducha, ide o pocit beznádeje, o dôstojnosť človeka, o hodnotu jeho myšlienok. Veď nenechali na ňom suchú ani nitku, potom mu zakázali prehovoriť a najnovšie mu odporúčajú rešpektovať vôľu rímskeho biskupa, lebo ten je neomylný. Akosi pozabudli na slová z biblie, aby sme nesúdili, lebo budeme súdení, aby sme prví hodili kameňom tí, ktorí sme bez viny a že hlas ľudu je hlas Boží. Teraz nás nikto zrazu nepotrebuje, nikoho nezaujíma názor veriacich a nikto veriacim nemá záujem vysvetliť, že prečo ... Máme opäť skloniť hlavu, lebo je to v mene Boha. Ale pod tým istým menom sa viedli aj križiacke výpravy, vraždili sa ľudia, kryli sa zločiny vojen, či skrývali vojenské koristi a nech mi nikto nepovie, že to bola vôľa Božia. No nebola a za takú ju vyhlasovali len vtedy, keď sa to hodilo pre niekoho účel. A tu stroskotáva akákoľvek neomylnosť, akákoľvek výsada. Keď som sa raz opýtal, že prečo sú vojny, prečo existuje zabíjanie nevinných, prečo je chudoba a teda, koho to je vôľa, tak mi jeden kňaz odpovedal, že Boh dal dôveru človeku, ktorý sa bude za svoje činy raz zodpovedať. A teraz už dôveru ľudia nemajú, ich názor je mylný a všetci sú posadnutí diablom ?
Nie, nikdy nie je nič iba čierne a iba biele. A tak ako sme z mäsa a kostí my, tak sú z mäsa a kostí aj kňazi a mali by byť jedni z nás. Ja nebudem súdiť nikoho, lebo to ani nie je možné bez relevantných dôkazov, ale na druhej strane mi ani ako laikovi nestačí prečítať si, že dôvody nebudú známe, aby sa ochránil samotný arcibiskup. Každý aj ten najposlednejší zločinec má svoje práva a aj keď cirkevná jurisdikcia je iná, veriaci sú tí istí a majú právo vedieť pravdu. Ak sa im zamlčí, tak potom by sa nemal nikto čudovať, že postupne začneme skutočne rozlišovať medzi vierou a cirkvou. A na koho škodu to bude, si môžu všetci domyslieť...