Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(1)
A tieto dievčatá ma pozvali a ja sa pozerám spoza kríkov, lebo sa príliš bojím skočiť medzi ne.
Keď je to ťažšie. Spoza kríkov úplne otvorene kričia muži, ktorí sa chcú prdať ale nie sú pozvaní.
Všetko preto, aby som odmietol každú, lebo nie je lepšia ako tá jedna. A pri tom už ani neviem, či tá jedna je skutočná, alebo som si ju len zidealizoval.
To je niečo čomu hovorím melanchólia. Je to silné, žijeme to všetci, ale len málo z nás o tom hovorí.
Kým mám víno, kým mám peniaze, môžem byť absolútne kýmkoľvek. Otázka je, dokedy ma to bude baviť.
Všetci odo mňa utekajú, všetkých buď nezaujímam alebo ich obťažujem. Ťažko povedať, spoza kríkov a záclon, cítim sa tak. Bude to ale asi skôr to prvé, lebo som jeden z mála, ktorí vnímajú.
