Úvodom.
Podmienok je niekoľko. :
1) musíme mať príslušný nepoužívaný pozemok.
2) chceme na ňom založiť lesný porast ak máme spoluvlastníkov, musíme sa dohodnúť, najlepšie písomne.
3) musíme sa rozhodnúť pre najvhodnejšie dreviny, poobzeráme sa čo rastie v okolitých lesoch , z toho si vybrať ak sa dá také dreviny, ktoré majú jadro – dub, jaseň, a zvážiť dreviny aké majú nároky , aby sme nedávali sucho znášajúcu borovicu do vlhkého pasienka alebo slnný dub do tieňa severnej expozície, či vlhkomilovné deviny do presychajúcich pôd. Tu by bolo hodné sa poradiť so známym horárom, ktorý Vám ochotne poradí, nielen čo, ale aj kde vysadiť. Na takéto plochy, hlavne vzdialené neradím zalesňovať drevinami ktoré sú vhodné na vianočné stromčeky (ihličnany okrem smrekovca opadavého zvýši to požiadavku na prácu, lebo ich budeme musieť orezať, aby sa nehodili za vianočné stromčeky, ale to až v časti výchova ...Zase čo sa týka smrekovca opadavého, bude ho potrebné najlepšie opichávať vetvičkami z liesok alebo odrezkami z píly, pri výsadbe, lebo srnce si na ních radi vytĺkajú (oškrabávajú) nové parôžky a tým ich zničia.
4) Deď sme sa rozhodli či, kde, čo ostáva otázka ako. To značí, urobíme si to sami a výrazne lacnejšie, alebo si to dáme urobiť takpovediac na kľúč, ale to už bude za €. Jeden ha výsadby podľa druhu dreviny nás vyjde na cca 2000 – 3300€. Pokiaľ sa rozhodneme pre prvý prípad, bude to podstatne komplikovanejšie ale neporovnateľne lacnejšie ak nepočítame vlastnú prácu.
Urobíme si to sami a hlavne za menej.
Čo k tomu potrebujeme „
1)Potrebujeme nazbierať potrebný počet semenného materiálu a následne z neho vypestovať dostatok sadbového materiálu. Keďže nejde o lesnú pôdu, nemusíme sa riadiť podľa 217/2004 Zb.z a vykonávacej vyhlášky 571/2004 Zb.z.
2) Jednoducho si vyberieme vhodné plodiace stromy a pokiaľ je možné pod nimi v roku fruktifikácie založíme semenisko. Čo je to semenisko je to plocha zrýľovaná a podľa možností oplotená priamo v budúcom poraste. Veľkosť podľa potreby semenáčikov, v bežnom prípade nie viac ako plocha korunovej produkcie semeniaceho stromu u druhov s nelietavým semenom(ťažkým, Bk, Db). U drevín s polietavým , ľahkým semenom nieje potrebné zakladať semenisko , lebo semeno sa aj tak rozletí po okolí a navyše toto semeno nie je zaujímavé pre semenožravé cicavce (diviaky, veveričky myšovité...).Tu je potrebné zraniť však pôdu, (motyka, približovanie smykom..)
3) Z ekonomického hľadiska najzaujímavejšie stromy pre naše plochy, (čerešne, slivky robí sa to aj pri iných ale nemusí) treba semeno stratifikovať. Čo je to stratifikácia, to sa do zvlaženej piesčitej pôdy v debničkách vyseje semeno preliehavách drevín nechajú sa v pivnici vhodnej na uskladnenie zemiakov či zeleniny a ovocia cez zimu a na jar sa vysievajú v momente , keď vidíme že kôstky u väčšina popraskali a vďaka teplote 0+ max však +5st.C a vlhkosti ktorú sme starostlivo udržiavali rosením (nesmie vzniknúť barina ani preschnúť) sa tlačia klíčky. Inak pri výseve bez stratifikácie by došlo k vyklíčeniu neskôr alebo vôbec , preležali by v zemi aj viac ako rok bez toho aby vyklíčili . Mohli by ich za ten čas hlodavce zožrať, alebo napadnúť a zničiť plesne a huby.
4) na jar naklíčené semená vysejeme opatrne do v jeseni pripravenej pôdy(rýľovanej niekde na okraji záhradky, kde budú môcť tri + roky pokojne rásť. Po vyklíčení na tejto ploche, v semenisku aj na zranených miestach, pomáhame mladým rastlinkám pletím burina a prípadným prekopaním vrchnej vrstvy zeminy aby nadmerne táto nepresychala tým naše semenáčiky netrpeli hlavne v lete suchom.
V žiadnom prípade nehnojiť a nepolievať. Sú to organizmy ktoré sa musia s problémami vysporiadať samé. Hnojené len viac chutia zvery a tá Vám ich skôr spasie. Zažil som to v k.ú. obce Kríže v Bardejovskom okrese uprostred prázdnin za bieleho dňa 26 kusov jelenej (holej) zveri stúpalo pasúci hore pásom ako v rojnici. Všetka jedľa ktorá pochádzala zo škôlky bola zožratá, ta z prirodzenej obnovy bola nedotknutá, Neviem si to vysvetliť ináč, len že tá prírodná bola menej chutná...
V budúcom poraste si môžete hlavne na voľných plochách klíčiacich semenáčikov pomôcť rozvešaním prederavených mikroténových sáčikov s hrsťou ľudských vlasov od kaderníka. Bude rád ak sa ich zbaví, lebo mu zbytočne plnia smetné nádoby. Tieto odpudzovadlá si svoju prácu budú vykonávať bezplatne najmenej rok. Stačí ich dávať na vzdialenosť 15x15bm alebo okolo plôšok s prirodzeným výsevom, túto ochranu odpudzovadlami do zalesnenia zopakovať, vlasy sa vyvetrajú a prestanú plniť svoju funkciu.. Ak sa nestane niečo neočakávane s príchodom leta by ste mali uzrieť pekné malé semenáčiky, základ budúceho lesa.
Najbližšie 2-4 roky sadbová materiál budeme , strážiť, plieť, okopávať a chrániť pred zlodejmi, žiaľ dnes ľudia kradnú rôzny tovar, nestrážený či málo strážený najviac a semenáčiky sú hotové peniaze a ďaleko v lese...
V jeseni prísne dbajte, aby Vám priatelia poľovníci neinštalovali na plochu alebo do jej blízkostí kŕmne zariadenia, stiahli by vám tam zver a to predsa nechceme...
V čase keď semenáčiky dosiahnu výšku cca 20- 25 cm bude treba prichystať plochu na zalesnenie. Tu sa rozhodneme podľa veľkosti pozemku. Pokiaľ je malý do 1,5-2,5 ha dá sa zalesniť naraz, pri väčšom je vhodné, ho rozdeliť na pásy a následné zalesňovať po častiach v budúcich rokoch. Pozor aby semenáčiky neprerástli, veľké sa horšie ujímajú .
Príprava plochy.
Na vyznačený častiach plochy je potrebné zrušiť všetky kry , pozor na chránené a nežiaduce stromy (hrab, javor poľný, breza, možno z krajinárskeho hľadiska ponechať napríklad pri ceste, prameni..., brest väz, ) nedoporučujem vyrúbať stromy rastúce v skupinkách či dokonca v súvislých lesíkoch. Na sledovaných plochách ponechať porasty na mokrinách nech sú z hocijakých drevín, či krov. Taktiež sa nedotýkať tých častí, kde na plochách vystupuje materská hornina(skala) na povrch. Podľa zákona toto rúbanie by nám mala požehnať obec. Vyťažená drevná hmota je Vaša , môže nastáť problém pri prevoze na väčšiu vzdialenosť, policajti zvyknú kontrolovať pôvod dreva...Nedoporučujem vyrúbať semenné stromy ani stromy na strminách, debrách ,zrázoch a stržiach. Taktiež dnes je moderné nechávať aj na rúbaniskách v les stromy pre vtáky. Voľakedy to bolo zakázané nechávať zvyšky, dnes je to povinné ... Ja osobne s tým nesúhlasím, lebo sú to , podľa mňa, posedy pre dravce z ktorých sa im ľahšie útočí na obete v osobe spevavcov ktorých sme pôvodne chceli chrániť. Je to však in, tak nech to čert berie...
Plochu máme pre zalesnenie vyrúbanú drevo sme odviezli či predali, nepotrebné vetvy sme uhádzali na okraje pásov alebo plochy, počkáme na jar kedy nám rozmrzne pôda a môžeme začať zalesňovať, sadiť na našu plochu naše stromčeka. Hovorí sa tomu, že môžeme zakladať les. Ak by sme to chceli povedať obrazne, dávame druhý groš naším deťom. Ale skôr ako naším deťom, tak našim vnukom a pravnukom.
Zalesňovanie.
Od momentu, keď sme sa rozhodli náš neužitočný pasienok zalesniť ubehli štyri roky a my ideme konečne založiť nový porast, ktorý nám povie ozaj „pane“.
Existujú dva klasické princípy ako dostať semenáčik, či sadenicu do pôdy. Je to sadba jamková a štrbinová. Obe majú jedno spoločné, na začiatok je potrebné si vykopať plôšku. Plôška rozhoduje o tom, ako nám bude plocha zaburiňovať a ako často bude potrebné burinu okolo semenáčika vyžínať (kosákom, mačetou, kosou či krovinorezom). Radil by som dávať menší počet sadeníc na ha ale robiť väčšie plôšky. Pokiaľ by sme sa dostali k igelitovým fóliám ideálne čiernym a posadené stromčeky ochrániť fóliou rozprestretou na plôške v strede je stromček. Túto zaťažíme aby nám ju vietor nezobral. Voľakedy sa zalesňovalo až 20 000sadeníc /ha, myslím si, a súhlasím so súčasným trendom znižovania v priemere na 5000sadeníc/ha. Ja osobne sa prihováram za 2000 sadeníc/ha, a radšej za intenzívnejšiu starostlivosť o plochy. Pristúpime k samostatnému zalesňovaniu. Pred nami je plocha na ktorej chceme vykopať prvú plôšku. Tu platí zásada plôška nieje nikdy dosť veľká, normy žiadali plôšky 25-50x25-50 cm. Na tejto plôške stiahneme drn (trávu včítane koreňov a stočíme ju k nohá, smerom dole svahom Potom v strede plôšky vykopeme jamku alebo urobíme štrbinu (sadzačom, malý pevný rýľ alebo štycharom).. Pri výsadbe pozor, stromcek by mal byť vysadený po uľahnutí tak ako rástol pred sadením. Najhrubšie miesto na kmienku sa nazýva krček. Je to ono miesto, po ktoré by mal ísť do zeme, nie hlbšie- utopený, nie plytšie trčí, v oboch prípadoch stromček zahynie, treba si uvedomiť, že napriek pritlačeniu päsťami či sadzačom, sa zem asi 1 cm uľahne. Tu tiež platí príslovie, že sadenicu nemôžte veľmi zatlačiť. Potom hlavne pri výsadbe Smrekovca opadavého(červený smrek) je dobre hneď pri výsadbe opichať mladý stromček prútmi z liesky proti vytĺkaniu parožia srncami, ktoré zničením vodivých pletív v lyku , zahubia stromček .
Mne sa osobne veľmi páčila metóda zavedená na Školských lesoch Strednej lesníckej školy v Prešove- Cemjate bývalým riaditeľom a predtým dlhoročným námestníkom Ing. Ignácom Zuščákom. Tento trval na prísne radovej výsadbe (podľa šnúrky) a oponoval tým, že hlavne na sviežich Cemjatských stanovištiach, kde je burina ozajstným problémom, sa ľahšie hľadajú sadenice, keď sa na začiatku i konci riadka (šorika) udrie kolík. Ktorý tam ostane pokiaľ nezhnije či pokiaľ sadenice neodrastú burine. Prevádzali sa tam obe metódy a možno povedať že s veľkým úspechom v ujatosti.
Sadenice sú posadené a čo ďalej.
Modliť sa o dážď a strážiť plochu pred zlodejmi stromčekov. Možno tiež opäť rozmiestniť ďalšie odrádzadla proti zveri no a pozorovať v radosti ako sa nám dobre odvedená práca vzmáha. Vlastne okrem ochranných služieb do zimy nemáme čo robiť. („Lešníci pijú a les rostne sám.“)
Leto sa prevalilo do jesene, i tá prepustila žezlo zime a naraz sa sneh roztopil a je treba stromčeky ktoré so neujali nahradiť novými, na novo odkrytých plochách ktoré sme vyrúbali a uhádzali v jeseni a zime, keď sme plnili povinnosti v zátvorke, pokračuje zalesnenie . Len čo sme stihli dozalesňovať úž je treba začať vyžínať a sme radi ak to za krátke lesnícke leto končiace 16. septembrom stihneme.
Mezi tým sme si odskočili v čase dažďov , pomedzi kvapky, na plochy našich výsevov, lebo nesmieme opomenúť ani náš sadbový materiál ktorý budeme potrebovať aj na budúci rok. Musíme si pripomenúť, že vždy vyberáme najväčšie semenáčiky, aby nám neprerástli a ostali výsadby schopné čo najdlhšie(naše semenáčiky ako také). Pokračujeme výrubom a uhadzovaním plôch čo chceme zalesňovať na budúci rok a v rýchlosti si nestihneme pripiť na Silvestra a je tu Nový rok. A my ešte rúbeme posledné stromy určené na výrub a len čo opadne sneh uhadzujeme haluzinu. Na to sme si už museli pozvať aj suseda, ktorý za prácu dostane bezodplatne v samovýrobe nachystané palivo a niečo pojesť a večierkom zapiť.
Skončili sme už konečne ťažbu a uhadzovanie haluziny na ploche celého porastu. Nestihneme sa ani spamätať a už ťaháme posledné zalesnenie okrem borovice a smrekovca Po ploche je ešte miestami zvyšok javora a pomiestna nejaký jaseň na vlhších miestach v doline. Minuli sa nám temer všetky stromčeky, aj čerešne zo záhrady sú už fuč. So zalesnením nám už pomáhala celá rodina , ba na záver prišli i vnúčatá z Bratislavy. Vyzeralo to ako Kosenie Jastrabej lúky akurát tej srandy bolo menej a boľavých chrbtov viac . zkym profilom sa už stali aj ortovky (lesnícke motyky). Nakoniec sme to stihli ale odrastajúca tráva sa nástojčivo hlásila, že ju treba zožať, lebo stromčeky nebezpečne sa tratili v jej objatí. Našťastie veľká rodina a blížiace sa prázdniny i voľnejšie učenie v školách , nám dodalo pracovné ale už nie lacné, sily . Dokonca sme stihli i časť výsadieb prekrytých fóliami poopravovať a poprisypávať hlinou a kameňmi. Aby ich netrebalo vyžínať. Osvedčilo sa nám aj prekryti plôšok vyžatou trávou ,v prípade tých stromčekov na ktoré nám nevystačila fólia .
Jelene tejto jesene revali ako najaté a to nám pripomenulo blížiacu sa zimu a prvé mrazíky i v podhorí na seba nedali dlho čakať. Doplnili sme ešte odrádzadla z vlasov a zima bola tu. Prvá zima keď okrem ochranných služieb sme nemuseli nič robiť. Konečne bude platiť heslo zo zátvorky Na jar sa opäť rozbehli doplňovačky za stromčeky ktoré sa neujali, nadbytočné stromčeka sme darovali obci na zazelenenie školského dvora a trávnikov na uliciach i výsadbu okolo plota na cintoríne. A zase je potrebné vyžínať. Evidentné je , že naša práca veľakrát hektická nevyšla nazmar. Možno už na polovici plochy stromčeky odrástli natoľko, že ich nebude potrebné vyžínať. Pozberali sme torzá fólii ktoré nám pomohli a zhodnotili sme našu prácu, nebola zbytočná. Nielen, že sme budúcim zanechali zhodnotené dedičstvo, ale spoločná práca utužila rodinu.
Prečo nepreviesť plochu do lesa
Za pasienok sú menšie dane ako za les
Pasienok nepodlieha platnému Lesnému zákonu a nepotrebuje LHP (Lesný hosp. plán)
Ako bolo skôr povedané nemusíme dodržiavať zákon O lesnom reprodukčnom materiáli
Nepotrebujeme zamestnávať OLH (odb. les. Hospodára)
