Ako získať porast z kriačin na pasienku

Ako som písal na gerlasinsky. blog. sme. sk , v článku - Voda dar z neba a taktiež v článku Ako si lacno založiť les na nevyužívanej poľnohospodárskej pôde na tejže adrese. Na Slovensku hlavne v jeho horských a podhorských oblastiach je  pomerne mnoho nevyužívanej poľnohospodárskej pôdy , spravidla bývalých pasienkov, ktorú jej vlastníci nevyužívajú a  neverím , že využívať budú. Už dnes sú mnohé z ních nepriechodne pre hustotu porastu, ktorý na ních za roky gazdovania miestneho JRD či moderne PD vznikol. Je to umŕtvený kapitál, ktorý neprináša zisk, ale mohol by, pravda je treba vedieť ako na to. Neverím, že naša vláda podporí vlastníkov týchto plôch , nejakým príspevkom na zalesnenie . Tak  v zmysle hesla :“Urob si sám.“ aspoň s troškou rady, vlastníkom nevyužívaných čiastočne alebo silne stromovím a krovím zarastených poľnohospodárskych pozemkov ...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Trošku teórie

Poradovník cenenia domácich lesných drevín:

 Dá sa s tým polemizovať ale viac menej platia tri zásady Prvá zásada , v ihličnatých oblastiach uprednostňujeme listnáče pred ihličnanmi a naopak. Druhá zásada , že cennejšie (ekonomicky) sú listnáče ako ihličnany. Tretia zásada platí, že farebné dreviny sú cennejšie ako nezfarebné. ( s prirodzeným jadrom, borovica, dub, jaseň, brest...)

 Dreviny delíme na hospodársky významne : patria sem orechy, čerešňa a slivka, duby(zimný a letný ), javory (okrem poľného), jaseň, brest (opäť okrem poľného), buk, patria sem všetky ihličnany , lipy, jelša lepkavá a sivá, topole a ich krížence. Ostatné možno zaradiť do skupiny drevín melioračných, pionierskych...Tieto dreviny i keď ich úloha je v prírode nenahraditeľná, zaostávajú z pohľadu hospodárskeho a hlavne ekonomického výrazne za prvou skupinou.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Druhy výberov pri výchove

Výchova mladých porastov sa prevádza výberom. Druhý výberov pre naše použitie navrhujem rozlišovať nasledovné:

 Negatívny – výber v mladých porastoch, vyberá sa všetko čo je zlé , nevhodné

 Pozitívny – je výber v starších porastoch, kde vyberáme všetko, čo zavadzia kvalitnej zložke(stromy) porastu

 Zdravotný vyberáme choré alebo poškodené zložky porastu

 Druhový druhové nevhodné zložky porastu, melioračné dreviny

 Kombinovaný používame kombináciu prvých štyroch výberov. Dá sa povedať je to jediný výber ktorý sa blíži k výrazu dokonalý. Nutné je však povedať, že kombinovať sa dajú len tri výbery v jednom poraste( ploche) naraz. (negatívny sa v praxi nedá alebo len s problémami kombinovať s pozitívnym)

SkryťVypnúť reklamu

Opis porastu: Podrobnou pochôdzkou zistíme celkový stav plochy, či sa

vyskytujú miesta, kde sa nenachádzajú použiteľné stromčeky aspoň v spone 5x5m .Zistíme či sa v poraste nachádza viac takýchto plôch kde stav vyžaduje aj zalesnenie. Ak takéto plochy, sú to spravidla plochy zarastené krovím, trnka, lieska, rakyta musíme ich vysekať a tu bude potrebné buď zasiať semeno stromčekov, alebo nasadiť sadenice či semenáčiky. Plochy po výseve a sadbe starostlivo ošetrujeme vyžínaním a výsekom krov.  Pozor na zákonom o ochrane prírody ,chránené jedince(borievka), je to drahé ak nám na to prídu členovia ochrany prírody. Neochráni nás ani náš vlastnícky vzťah k danej parcele.

SkryťVypnúť reklamu

Premena výchovou.

V minulej časti sme hovorili o premene obnovou. Dnes sa budeme zaoberať premenou výchovou. Z toho je jasné, že porast budeme vychovávať nie síce celý, lebo kde niet nič ani smrť neberie a tam budeme musieť zalesňovať čo som opisoval v minulom dieli , ale prevažnú väčšinu plochy budeme vychovávať. Budeme používať kombinovaný výber s prevažným spôsobom negatívnym. Keďže ide o mladý porast, len miestami porastený aj staršími jedincami, budeme zasahovať negatívnym výberom. Čo to značí? Ak sa dá prednostne vyberáme, nezdravé poškodené, druhové nevhodné , netvárne jedince. Platí tu stará zásada, že húština by aj po zásahu mala ostať húštinou. Je lepšie , s výnimkou dubov radšej zasahovať častejšie a menej intenzívne. Je to presne naopak ako v hospodárskych lesoch. Musíme si však uvedomiť , že pracujeme s porastom, ktorý vznikol bez nejakého systému, spravidla je vekove silne diferencovaný a z pestebného hľadiska zanedbaný. Ak nechceme, aby nám ho prvá námraza, sneh a iné podobné prírodne sily rozvrátili, tu by som navrhoval :“opatrnosti nikdy nieje dosti“. S takýmto porastom, ak z neho raz chceme mať radosť sa musíme poihrať. Preto použijeme zásadu všetko zlé von, ale s citom a nie v jednom roku či pri jednom zásahu. Po zásahu by sa nám koruny, ak to len trochu je možné mali aspoň občas dotýkať. Nedoporučujem vyrúbať všetko krovie, len toľko čo sa dá, aj kry ak neškodia , pomáhajú.

SkryťVypnúť reklamu

Dovolím si navrhnúť že naraz nieje dobré vyrúbať celý lieskový ker. Videl som to na LS Výrava u LZ Medzilaborce. Starý horár Sľuk si nevedel poradiť s výmladnosťou liesky, ktorá po každom zosekaní sa zmladzovala ako by ju poštepil. Preto z celého trsu nechal jeden prút, ten sa vytvaroval ako ovocný stromček, ale lieska nezmladzovala ( nevypúšťala nové vetvičky) zatiaľ posadené (žiadané) stromčeka odrástli , keď mali výšku okolo dvoch metrov, zrúbal „lieskový strom“, výmladky už nestíhali predbehnúť posadené stromčeky . Mysliaci lesník tak „v dobrom dobehol“ prírodu.

Nechajte to na prírodu.

V živote som mal možnosť veľakrát vypočuť si heslo nechajte to na prírodu, ona sa s tým vysporiada. Odvážim sa zakontrovať, i nevysporiada

Je to pravda ak je v prírode rovnováha, nieje to pravda ak je rovnováha narušená, a už vôbec sa na prírodu nedá spoliehať ak chceme dosiahnuť aj ekonomiku. Musíme si uvedomiť, že v našich lesoch s výnimkou pralesov je rovnováha rozvrátení. Už dávno to nie sú lesy o ktorých by sa dalo povedať, že sú prírodne . Sú to lesy ktoré vytvoril a pretvoril človek. Tieto lesy aby sa vrátili do prírodného stavu potrebujú aby prebehli niekoľko 100 ročných cyklov. Nemôžme od prírody chcieť aby sa do nej vrátili druhy ktoré človek dávno vyhubil v danom regióne. Nemôžme chcieť, aby sa južných stráni Čergova vrátila jedľa, ktorú vyrúbali naši dedovia. Nemôžme chcieť aby sa do Tatier vrátil buk, ktorého tri posledné porasty sú na ochrannom obvode Ždiar. Nemôžme chcieť aby sa do našich lesov vrátil tis, keď žije na Východe  v jedinej rezervácii na LS Zborov u LZ Bardejov a inak najbližšie v Harmanci. Ak človek nepomôže lesu, tak ako mu v minulosti poškodil, les to sám síce dokáže ale bude to trvať veľmi veľmi dlho.

Preto aj ja som prišiel so svojou troškou aby sa podľa možností s pozitívnych  výsledkami mohli potešiť ešte žijúci ....

Čom robiť ďalej?

Rozdeliť plochu pasienku na menšie časti, aby sme sa vedeli v ních orientovať, tie rozčleniť na ešte menšie plochy približovacími linkami širokými 1-2m

Čom robiť ďalej?

Vyberať zlé, vyberať nie dobré, vyberať poškodené, vyberať, vyberať, vyberať...

Čo na to potrebujeme ?

Najprv ručné náradie, mačety, sekerky, malé pílky, pozdejšie krovinorez s cirkulárovým kotúčom. Neskôr malé motorové píly a veľa veľa času.

Mne osobne sa najviac pozdáva ručné motorové náradie od firmy STIHL A.g. Osobne som zažil všelijaké kúsky s motorovými pílami a krovinorezmi v prevedení žiakov Strednej Lesníckej školy v Prešove najprv ako žiak, potom ako pedagóg , výrobky spomínaného výrobcu zniesli nemožné experimenty a často mi ich bolo ozaj ľúto.

Výsledky uvidím?

Po aspoň dvoch výberoch sa Vám začne čím ďalej viac páčiť Váš nový les. Pomaly sa vytrácajú kriačiny, odchádzajú poškodené a choré stromy, hneď pri prvom zásahu zmizli odstrašujúce sucháre. Les je od zásahu k zásahu krajší. Samozrejme podobne ako v časti zalesnenie necháme predrastky, odkiaľ by útočili dravce na spevavcov? Necháme bez zásahu alebo len opatrnom debry, strže, vystupujúcu materskú horninu. Lesník je synonymom ochrancu prírody a z Vás sa pomaly stávajú lesníci. Lesníci v svojom lese...

OBP.

Dovolím si pripomenúť vyhlášku 43/1985 Zb. z o práci s ručným motorovým náradím. Pokiaľ ste držiteľom osvedčenia je to v poriadku, pokiaľ nie, aspoň si ju zožeňte a poučte sa ako s nimi pracovať. Nejde o nič menšie ako o život. U nás na východe sa hovorí, že uvidzíce litac ďabla v ľufce. Ozaj píla je silnejšia ako vy. Chybou nás Slovákov je že každý rozumie všetkému, futbalu, ekonomike, lesnej ťažbe ...

Prebierkami.

Prebierka je od slova preberať. Keďže ide o staršie porasty s hrúbkou nad 10cm, v ních už uplatňujeme v normálnych podmienkach kombinovaný výber s pozitívnymi prvkami. U nášho porastu výchovne zanedbaného budeme musieť aspoň dvakrát realizovať negatívny výber a potom už bude môcť nastúpiť pozitívny. Pokiaľ u prerezávok tie sú z ekonomického pohľadu výrazne strátové, tu už sa začína ťažiť aj hmota vhodná na palivo, neskôr aj kvalitnejšie sortimenty. Vyťahovanie hmoty(približovanie) sa robí koňmi alebo ľahšími traktormi, preto sa aj približovacie linkay rúbu so šírkou na 2-4m.

Doporučujem držať porasty za mladi v hustejšom zápoji, naženieme výšku, neskôr v uvoľnenom zápoji naberajú hrúbkový prírastok. Dokázal to pravda na skusných plochách v hospodárskych porastoch v dubových bučinách lll. Lvs (lesný vegetačný stupeň) na už skôr zmienených Školských lesoch na Cemjate Ing. František Sabol CSc. Na svojich skusných plochách dokázal, že 1m výšky v hmote naženie 1cm hrúbky, ale cenove sa to nedá porovnať. Toto tvrdenie hovorí, že nemá význam vyháňať stromy do výšky, navyše vysoké stromy strácajú stabilitu a sú menej odolne proti vetru.

Pravda v našich porastoch toto nehrozí, lebo stromy dlho rástli v rozvoľnenom zápoji a sú vybavené nízko položeným ťažiskom.

Dovolím si dôrazne pripomenúť vyhlášku 43/1985 Zb. z o práci s ručným motorovým náradím. Pokiaľ nie ste držiteľom osvedčenia : Nedoporučujem osobne pracovať s týmito nebezpečným náradím. Nejde o nič menšie ako o život.  Aj keď na Slovensku každý rozumie všetkemu, kedysi som mal príslovie , že na Slovensku máme aspoň 2,500000 hokejových trénerov, 2,500000 managerov ktorí tomu lepšie rozumejú , 2,500000pilčíkov (nechcem sa nikoho dotknúť) ktorí ešte včera sekali mäso v mäsokombináte. Potom nás neminie obdobie ako koncom minulého roku, kedy sme sa riadili podľa zásady , čo týždeň to aspoň jeden smrťák v lese....

Nezabudnite, že doma Vás vždy niekto čaká a nepoteší ho ak sa Vás nedočká!!!

A život je daný človeku len jeden. (Puškin)

František Gerlašinský

František Gerlašinský

Bloger 
  • Počet článkov:  63
  •  | 
  • Páči sa:  0x

veriaci lesník, ženatý otec troch dospelých detí, Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavel Macko

Pavel Macko

189 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Radko Mačuha

Radko Mačuha

228 článkov
Věra Tepličková

Věra Tepličková

1,078 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu