Pravek, staršia doba kamenná 3

Spoznávanie domu . Nasledujúce dni venovala celá tlupa hlavne poznávaniu nového domu a jeho bližšieho okolia. Je pravda, že so srdcom plným strachu ale pomaly preliezali všetky zákutia. Na dolnom konci objavili chodbu a keď po nej nesmelo postupovali vpred, naraz zistili, že v dome začína byť vidnejšie. Naveľa zistili že sa chodba delí a jedna jej vetva ide stále mierne dole a druhá prudko stúpa hore a na jej konci sa objavuje svetlo ktoré pomaly presvetľuje aj vnútrajšok domu. Chlapci sa pokúšali vyliezť za svetlom, ale z počiatku mierne stúpajúca chodba sa prudko stočila a kolmo postupovala hore. Jej hladké steny neumožňovali vyliezť hore. Naši prieskumníci sa vrátili späť na križovatku a dali sa po druhej vetve. Po chvíli však skončili, lebo potom čo oči zvinuté na svetlo vošli do úplnej tmy, vypovedali poslušnosť a mládež videla, že nič nevidí. Pomaličky sa vrátili späť, lebo už aj žalúdky sa začali hlásiť hladom o svoje naplnenie. Aj keď praveký človek bol naučený na hlad, nebolo to nič príjemné počúvať škŕkanie v prázdnom žalúdku. Rozhodli sa vrátiť a urobiť niečo preto aby zahnali pálčivý pocit v žalúdku. Ukončili svoju prieskumnú činnosť a pomaly sa vracali k ostatným členom tlupy. Keďže špájz v našom ponímaní vtedajší človek nepoznal, museli zbehnúť k potoku a nachytať si z darov riečky. Cestou k nej samozrejme zobrali a zjedli všetko čo sa dalo nájsť a zjesť. Preto v ich ústach zmizli žaby, hmyz, maliny i niekoľko známych húb. Avšak hlad ich poháňal k rieke. Predsa len, boli tu ryby, veľa rýb. Preto mierili na obľúbené miesta, kde vždy zahnali hlad.Získanie ohňa Už niekoľko dní zúrila hrozná búrka. Mocní sa hnevali na ľudí a ich hnev sa vybíjal v v podobe bleskov ktoré za doprovodu mohutného burácania hromobitia udieral neustále do okolitých kopcov ktoré akoby boli terčmi na ktorých si vybíjali mocní svoju zlosť. Tlupa sa triasla nielen strachom ale aj od zimy a hladu. Biedne zásoby sa minuli už dávno a nové sa nedalo v nepohode ktorá vládla kraju získať. Naraz zaburácal hrom celkom blízko, zem sa zatriasla , preľaknutí členovia tlupy si mysleli že im nastal koniec. Túlili sa k sebe navzájom i v kúte jaskyne a s hrôzou očakávali čo bude nasledovať. Chvíľu bolo ticho a potom sa vystrašeným obyvateľom jaskyne zdalo, že z vonku presvitá nejaká žiara. Zvedavosť zvíťazila nad strachom a naveľa, naveľa sa Sova s Čiernym posúvali opatrne k vchodu do jaskyne. Čím boli bližšie k vchodu do jaskyne, pribúdalo svetlo, až nakoniec uzreli zaujímavý úkaz. Mohutný javor po údere blesku horel a jeho svetlo ožarovalo čiastočne vnútro jaskyne. Čierny zavolal celú tlupu aby sa prišla pozrieť. Všetci vyjavene pozerali na čudo ktoré sa pred ich očami stále mocnejšie rozhorievalo a silnejšie planulo , raz zase haslo a temnelo. Stará pristúpila k otvoru a povedala,“ že čudo pozná, keď bola ešte mladšia i ich tlupa niečo také mala v táborisku a veľmi dobre sa im viedlo, potom im však dážď zalial oheň ako to u nich volali a na ich tlupu sa vrhli choroby až z celej tlupy ostala ona sama. Vravela o tom, že oheň dáva svetlo, teplo, úlovky na ňom upravené sú chutnejšie .Ohňa sa bojí zver a teda je aj ochrancom tábora. Povedala, že o oheň sa treba starať aby sa k nemu nedostala voda, treba ho kŕmiť konármi ktoré musia byť suché a treba ho strážiť aby sa veľmi nerozhorel, lebo je to dobrý pomocník ale zlý pán. Stará hovorila, že o oheň sa vždy starali staré ženy a potravu preň chystali mladí z tábora. Hovorila ,že drevo na oheň treba skladovať na suchom mieste, potom drevo vyschne a pekne horí bez toho aby dymilo. Napriek dažďu ktorý stále pokračoval v snahe zaliať oheň, Stará vyliezla z jaskyne a nazberala zopár horiacich papekov odrazených úderom blesku a zaniesla ich na suché miesto naproti vchodu do jaskyne . Potom ešte raz vyšla do dažďa a priniesla za náruč polámaných konárov z ktorých mnohé boli ošľahnuté bleskom ktorý podpálil veľký javor pred vstupom do jaskyne. Celá tlupa sa usadila okolo ohňa ktorý veselo plápolal v jaskyni. Oheň zohrieval hladnú , premrznutú a prestrašenú tlupu svojimi lúčmi a celá spoločnosť sa s nadšením túlila k nemu . Po chvíli však sa jednotliví členovia sa začali odťahovať od ohňa, lebo dažďom netĺmený plameň sa začal čoraz viac rozhárať a čoraz mocnejšie hriať. Všetci členovia tlupy sa usmievali lebo príjemné teplo im zlepšovalo náladu a plány na chystanie dreva po tom čo ustane lejak im napĺňali budúcnosť činorodou prácou v prospech tlupy a seba samého. Najprv sa utíšila búrka a potom sa so vzdialeným hrmením na Snežných horách ukončil aj lejak. Bolo po daždi. Vodca prikázal Sovovi s rybárom nachytať ryby a ostatným členom tlupy nariadil zbierať a znášať drevo na oheň z okolia jaskyne. Stará dostala trvalý príkaz, starať sa o oheň aby nevyhasol. Bola to úloha ktorá ostala na jej pleciach natrvalo. Táto úloha pripadla Starej a celým pokoleniam starých žien, ktoré sa takto stáli strážkyňami rodinného ohniska. Pomaly sa v jaskyni začalo hromadiť drevo ktoré prinášali členovia tlupy v náručiach z úbočia okolo jaskyne a úlomky deva v javora do ktorého udrel blesk a svojou ozrutnou energiou ho podpálil. S postupujúcim časom sa zväčšovala hromada naznášaného dreva a čoraz búrlivejšie sa začali útroby zvíjať hladom , ktorý ich bičoval ako prudký severák holé telá . Naveľa , naveľa s tmavnúcim podvečerom sa z údolia vynorili Sova s Rybárom . V rukách mali mnoho prútov a na nich za žiabre ponavliekané úchvatné ryby , bol to základ blížiacej sa hostina tlupy. Bolo to dočasné riešenie trvalého problému ľudí praveku , hladu. Tlupa si posadala okolo ohňa a pripravila sa na hostinu. Vtedy sa ujala slova Stará a povedala, že okolo ohňa je treba naklásť ploché kamene a na nich poukladať nachytané ryby, z ktorých už skôr otieraním o kamene strhli šupiny . Tieto jednak boli nevhodné na jedenie a spôsobovali šmýkanie sa surového úlovku z rúk a kameňov. Pod klenbou jaskyne sa pomaly linula dráždivá vôňa, pečených rýb. Táto preúkrutne dráždila hladné žalúdky príslušníkov tlupy a tí sa prudko dobíjali svojich podielov, nebyť ostražitosti Starej a bolestivo šľahajúceho prútika Vodcu boli by pohltali ešte krvavé , surové úlovky. Naveľa Stará vybrala z ponad ohňa upečené ryby a nebolo nutné ani želať dobrú chuť, pečené ryby sa strácali v bezodných útrobách vyhladovaných členov tlupy. Keď ich dojedli začali si ich chváliť a tvrdili, že sú oveľa chutnejšie ako surové a najchutnejšie sú tam, kde spadli do ohňa a sa obalili do toho čo ostalo po zhorení dreva. Ryby zmizli akoby bičom plesol . Hodovníci si nevedeli prenachváliť pečené ryby ktoré chutili celkom ináč ako surové. Chválenie hostiny pomaly slablo a za účasti grgania sa dostavil smäd. Doteraz celkom spokojná tlupa zistila ďalší problém, a nasýtená tlupa pocítila smäd. Keďže vonku stále zotrvávalo nepríjemné sychravé a daždivé počasie , tlupa sa vybrala na dolný koniec jaskyne, kde v zákrute chodby sa temer vždy počas mokrého počasia nahromadila celá mláka vody, ktorá sa dala piť a ňou uhasiť nepríjemný smäd. Naveľa sa napila celá tlupa a aj keď voda z počiatku čistá sa zmenila na kalnú , ale všetci boli spokojní. Uspokojené žalúdky vysielali impulz blaženosti a ten navodil spánok na oči hodovníkov. Vodca rozdelil stráž a prikázal aby strážni bdeli a prikladali drevo na oheň aby nevyhasol . Všetci okrem strážnych pospali, sýte žalúdky privodili príjemné sny a spiacim sa zdalo že sú dnes by sme povedali v Raji. Len hliadkujúci strážny musel dávať pozor aby nezaspal. Ale túto nepozornosť prerušovali výrazným spôsobom spomienky na neblahý osud pod previslou skalou. Stačilo si pripomenúť zle spomienky na poslednú noc v ich bývalom domove a spánok odletel ďaleko preďaleko.Nové zbrane. Sova s rybárom po putovaní pozdĺž potoka sa dostali k rieke, v miestach pod kopcom kde nocovali prvú noc v novom kraji. Rieka ktorá ich už viackrát obdarila bohatým úlovkom. Ako zistili bola plná rýb aj teraz, najmä tých s farebnými bodkami , ktoré boli tak chutné keď sa opiekli na kameni pri ohni a mierne posypali popolom, ktorého bolo pri ohni plno. Obaja opatrne priliezli k toku ktorý bol plný rýb. Keďže neboli bohvieako hladní , z roztopaše začali hádzať do rýb kamene ktoré v hojnom počte sa povaľovali na brehu potoka. Chlapcom sa niekoľko kusov podarilo trafiť a tie sa potom prevrátili bruchami nahor tie chlapci zo slušnosti vyhodili na breh. Väčšina kameňov minula cieľ a narazila do skál, na ktorých sa najmä tie zvláštne kamene, na ktorých nebolo vidieť, že sú mokré, rozpadli na úzke lístočky. Keď to Sova zbadal, chcel si z nich nazberať ale ako si ich dal na dlaň, a tú zovrel v päsť, pocítil prudkú bolesť najmä potom čo sa o päsť oprel. Po otvorení dlane videl, ako mu z nej tečie krv. Zahodil kamene, ktoré ho poranili, ale bolesť neprestala. Zvedavosť bola väčšia a opäť sa vrátil k zradným kameňom. Znovu ich zo strachom pomrvil v dlani , nič sa nedialo, iba v koži v dlani uzrel malý kamienok , ktorý bolo načim vytiahnuť. Po chvíli si opäť potiahol a jedným kameňom po dlani a opäť ho to zabolelo. Opäť začala tiecť tá červená voda, pod ktorou to bolelo. Ruku ponoril do rieky a pod červenou sa zjavila jazva, ktorú pokiaľ vytiahol z rieky začala tiecť červená a páliť. Mládenec sa zľakol, ale súčasne začal rozmýšľať načo by sa dal zaujímavý kameň použiť. Prehodil si ho do pravej ruky, opatrne ho uchytil medzi palec a ukazovák. Potom začal ním šmýkať po papeku z vŕby až ho prerezal . Nechcelo sa mu veriť, že dokázal prerezať konár ktorý by ináč s námahou zlomil. Zavolal priateľa a pochválil sa mu s poznatkom. Obaja skúšali rezať prúty a tak sa do toho zahĺbili, že si prestali všímať čas. Naraz okolo nich zo strany odkiaľ prišli skočila do rieky srna, zrejme prekvapená niečím nezvyklým . Po chvíli od lesa počuli prichádzať po tráve bosé nohy, kráčali ticho ale ich citlivé uši zachytili i šelest trávy po ktorej neznámy kráčal. Pritlačili sa k zemi a pozorovali okolie. Po chvíli zazreli prichádzajúceho Plaziaceho – vodcu. Sova radostne vykríkol a privolal ho k rieke. Vodca prišiel k chlapcom a nakričal na nich pre ich neopatrnosť, chlapci sa vyhovárali ale potom, čo im pripomenul udalosť pod previslou skalou mu dali za pravdu. Potom sa ich Vodca opýtal, čí nalovili ryby. Mládenci sa hanbili priznať , že nemajú nič okrem tých pár kúskov na brehu, ale Sova mu ukázal svoj objav. Vodca prikázal nachytať Rybárovi ryby, Sovovi pozbierať zvláštne kamienka a aj niekoľko takých ktoré boli celé. Kamienky Sova zabalil do ozrutných listov ktoré v hojnom počte rástli na brehu rieky. Nalovené ryby ponavliekal Rybár na prúty ktoré sa skláňali k vode aj s tými nachytanými prv a pobrali sa k domovu. Cestou všetci rozmýšľali ako by sa dal objav využiť. Sovu síce napadlo, že by bolo dobré ak by sa dalo kameňom hodiť na diaľku či už po nepriateľovi alebo po úlovku ale nevedel ako na to. Po príchode domov, odovzdali úlovky ženám ktoré ich dali piecť a Plaziaci zvolal všetkých chlapov, aby ich oboznámil s objavom. Chvíľu si všetci obzerali objav, pravda opatrne, lebo im Sova ukázal ranu ktorú si spôsobil kameňom na dlani. Potom vyzval vodca chlapcov aby rozprávali ako sa tento objav udial. Rybár začal rozprávať:“ ráno sme sa so Sovom vybrali na obhliadku táboriska ako si nám to prikázal . Došli sme k rieke, kde sme sa radi túlali pre jej bohatosť na ryby . Keďže sme neboli hladní začali sme hádzať do rýb kamene Niektoré aj ryby zabili, ale väčšina padla na dno bez úspechu. Z tých čo padli bez úspechu na dno, časť sa rozbila a časť ostala celá ,. Medzi rozbitými si všimol Sova, boli niektoré, ktoré mali ostré hrany. Viete, že priateľ je na všetko zvedavý a tieto kamene boli iné ako pred hodením, pozbieral ich. Ale viete čo, nech Vám to porozpráva sám.“ „ Ako už povedal Rybár, zistil som , že niektoré kamene tie hnedé a biele po rozbití sa rozpadli na lupienky. Chcel som vám ich ukázať a vzal som niekoľko do ruky že ich zoberiem tu. Ale bieda pri vystupovaní z vody som sa pošmykol, chytil som sa päsťou brehu. Beda, päsť s kamienkami ma zaštípala a ja som podvedome pustil kamienky. Pozrel som sa prečo ma ruka štípe a zistil som že my z dlane, v ktorej som držal kamienky tečie krv. Omyl som si ju v potoku a štípanie zosilnelo. Zbadal som túto ranu. “Ukázal na dlaň, kde sa jasne ukázala čerstvá rana. „ Táto pálila stále. Zistil som, že v jej strednej časti sa usadil malinky kúsok kameňa. Vytiahol som si ho ale pri tom som si poškriabal prsta druhej ruky, ľaľa.“ Do rozhovoru chlapcov vstúpil Plaziaci“ potom som tam prišiel ja a vykrstil som ich, že ryby nenachytali, pozorní neboli, veď som ich bez veľkej námahy našiel a vôbec chovali sa ako nezodpovedné malé deti.“ „Keďže som sa necítil vinný, rozhodol som sa ho oboznámiť s objavom“. „Po tom keď som zistil o čo ide, prikázal som Rybárovi chytať ryby a Sovovi pozbierať kamienky pohádzane do rieky a niekoľko z tých ktoré neboli rozbité aby sme si to tu mohli zopakovať a vyskúšať.“ „Tieto som zabalil do tých veľkých listov ktorých je na brehu rieky bezpočet tu sú, pozerajte. „ Vtedy sa od ohňa ozvala Stará ale k ohňu všetkých volala aj vôňa dopekajúcich sa rýb. „Poďte jesť.“ A nebolo potrebné dvakrát volať ako bolo dobrým zvitom, praveký človek v podstate súperil s hladom stále. Pečené ryby dochutené popolom zhoreného dreva sa rýchlo skrývali v bezodných útrobách členov tlupy . Po hodoch zapitých mnohými glgami vody z blízkeho prameňa sa zlepšená nálada prejavila tým, že všetci ne lovci odišli okrem starej zbierať drevo, ktoré od posledného dažďa poriadne preschlo . Lovci so Sovom, Rybárom a Ikon si sadli neďaleko vchodu a začali sa radiť načo by sa dal objav využiť. Ako sa patrilo poradu začal vodca :“ navrhujem aby ste sa všetci ako ste tu oboznámili s objavom a potom sa vyjadrili čo s tým urobiť, či ako ho využiť. Ja osobne som oboznámeny s objavom a preto pokiaľ si to rozmyslíte vy by som povedal svoj názor. Tieto malé ostré kamienky nám môžu výrazne uľahčiť život. Dajú sa použiť v ruke na zranenie nepriateľa či korysti. Dá sa s nimi sťahovať koža z úlovku i tá rozrezať do potrebných tvarov. Dá sa s nimi zlúpať kôra z drevín a z nej následne vyrábať rôzne nádoby ake mali tí čo nás vyhnali z nášho lovišťa.“ O slovo požiadal Sova.:“ Kym začnú rozprávať starší a skúsenejší, Dovolím si Vám spolu s Ikom, Ukázať ako sa dajú tieto kamene štiepiť inač ako hádzaním o zem. Ako viete, prikázal mi Plazivý tam dole pri rieke nazbierať si niekoľko kamienkov aj celých . Vtedy som celkom nechápal načo. Cestou domou ma napadlo , že je treba tieto kamene cieľavedome štiepať.Doma som to vyskúšal a výsledok Vám predkladám. Otrčil ruku v ktorej sa skrývalo niekoľko úštepov rôzneho tvaru a veľkosti i ostrosti. Priznám sa prišiel na to Iko, ktorému sa darí aj lepšie štiepanie. Plaziaci vyzval Ika aby predviedol svoj objav. Iko poďakoval za udelené slovo na stretnutí bojovníkov, po prvýkrát v živote . Potom sa ujal slova:“ ak si zoberiete jeden kameň ktorý chcete rozštiepiť, podeň podložíte iný aby nám ten čo má byť štiepaná neuhýbal a z hora bijeme tretím kameňom ktorý bol oštiepaný úž skôr do hrubého klina. Potom v mieste kde chcete aby sa štiepaný kameň rozšiepil opatrne a podľa potreby udierate dovtedy kým sa neodštiepi. Z väčších kameňov môže vznikať hrubý klin na hrubú robotu, z menších kamienkov môžeme do-stať aj jemnejšie kliny, či hroty na jemnejšie práce. Zistil som, že spodný kameň by mal byť väčší a bolo by dobre ak by mal v strede jamku či priehlbeninu. Budeme musieť poštiepať veľa kameňov, kým dotiahneme túto činnosť k dokonalosti“ „Po skončení porady pôjdete nazberať kamienky a donesiete si koľko unesiete tu a všetci sa budete učiť štiepať tieto tajomné kamene.“ Tak rozhodol vodca a to bol prvý výstup z porady. Prihlásený Čierny sa opýtal, „Viete, že tlupa ktorá nás napadla bola vyzbrojená zbraňami ktoré vola-li oštepy a kópie a ktoré po nás hádzali. Mali podobné hroty a viete že od takej zbrane zomrel Vlk i Starý. Od podobnej zbrane len menšej zahynul i Lovec ktorého zabila malá zbraň ktorú hádzala pre-hnutá palica zviazaná črevom do poloblúka . Bude treba porozmýšľať ako pripojiť tieto kamienky k paliciam rôznych dĺžok .“ Chlapci prikývli hlavami , že sa o to pokúsia. Keďže už nikto nič nechcel povedať, vodca poradu ukončil. Chlapci podľa príkazu sa odobrali k rieke ktorú pomaly začali volať Tory sa Rieka naša, Zbehli potokom ktorý išiel od ich domu a tiež ho už volali ,Náš potok , Kana sa . V Tory sa nazberali množstvo bielých a hnedých kameňov z ktorých sa pri dobrom štiepení dalo vyrobiť slušné množstvozbraní. Opäť ich pobalili do veľkých listov a behom sa vraciali domov. Po návrate do domu si posadali okolo štrbiny ktorou vchádzali dnu a dnes by sme ju nazvali vcho-dom. A všetci traja svorne začali štiepať kameň, ktorému my dnes hovoríme pazúrik. Najväčšie povedali si budú používať proti nepriateľovi priamym držaním v dlani a až my ich nazveme pästné kliny. Z menších budú sekáče , z ešte menších úštepov budú podľa tvaru harpúny a kópie i oštepy. Z celkom malých úštepov sa po pripevnení na tenke prúty sa pozdejšie budú vyrábať šípy do lukov vyrobených podľa spomienok Čierného na tlupu ktorá ich premohla a čiastočne vyvraždila.