V takom marazme sme žili 21 rokov!

Dovoľte aby so v závere svojho miniseriálu opísal podmienky v akých sme žili. Bude to síce pôsobiť chaoticky, ale pomôže to hlavné mladším ročníkom sa zorientovať v tomto zvláštnom období Dovolím si citovať problematiku, ktorú som buď prežil sám alebo niekto z mojej rodiny, alebo som sa o tom z overených zdrojov dozvedel. Začnem opäť vtipom. Miestny p. farár inak bratranec predsedu strany sa kvoli pritvrdeniu protináboženskej propagandy dostali do sporu. :“ Prestaň s pronáboženskou propagandou, lebo ti nepustím straníkov na omšu,“ kričí predseda strany,“ a budeš mať poloprázdny kostol!“ kričí predseda. Farár na to:“nevyskakuj predsedo, lebo ti nepožičiam lavice na ateistickú prednášku a Tvoji komunisti budú musieť stáť....

Písmo: A- | A+
Diskusia  (124)

V roku 1973 som zmaturoval na Strednej lesníckej technickej škole v Prešove s prospechom veľmi dobre . Následne som bol prijatý na Lesnícku fakultu VŠLD vo Zvolene. Po krátkom hľadaní sme sa dali šiesti východniari do kopy a po niekoľkých dňoch sme sa po kostole stretli s kňazom postaveným mimo pastorácie. Mal odobraný štátny súhlas, čo bolo najlepším odporúčaním...Po krátkom rozhovore nás zobral pod duchovné vedenie. Bol to začiatok jednej z prvých buniek podzemnej , presnejšie štátom neovládanej cirkvi v akademickom Zvolene. Všetko z počiatku fungovalo ako hodinky . Chobotnica nás však zavetrila a začala sledovať. Neskôr po presviedčani ŠTB-ákmi až do bezvedomia kľačiac na stoličke s operadlom so spútanými rukami , hadicou po chodidlách prehodených mokrou handrou ale aj olievaný studenou vodou. Na katedre Marxizmu leninizmu som bol poučený, že lepšie bude odísť, tak som odišiel o štyri roky sa vrátil po prijímačkach ako diaľkar som dokončil LF, ale s. docent mi neodpustil rozdielovú skúšku z Poučenie z krízovéhom vývoja.. a zo XVI zjazdu KSČ... Miesto Dóm sv. Mikuláša v Prešove na prvé sv. omše prichádzala v hojnom počte stredoškolská mimo prešovská mládež. Prevážne dievčatá šli na sv. prijímanie a tašky si nechávali v laviciach, až raz po návrate zistili, že všade tam, kde ostali lavice úplne bez študentiek prázdne, zmizli všetky tašky. Výsledok si viete predstaviť výsluchy či už ŠTB alebo na škole. Pozvania rodičov pred stranícke či odborárske výbory, finančné a kádrove postihy. Ako absolvent SLTŠ som mal nárok na poľovný preukaz a zbrojný pas, po zaplatení poplatkov, bez ďalších školení. Kúpil som si od ruky brokovú dvojku IŽ 27Bajkal Pozdejšie z našetrených peňazí som si chcel kúpiť guľovnicu. Nepodarilo sa prvý krát, nepodarilo sa druhý krát, pri treťom pokuse si ma pozval vedúci oddelenia zbraní p. Doubrava a mi povedal medzi štyrmi očami, „zbytočne žiadate, vy s Vašimi papiermi guľovnicu nikdy nedostanete.“ V tej dobe som poľoval v PZ Sekčov. Vplyv strany sa prejavoval v konštituovaní programu. Ten najprv navrhla a schválila stranícka schôdza, potom výbor a v závere členská schôdza PZ. Na brigády sa chodilo v nedeľu. Mne ako veriacemu bytovkárovi to nevyhovovalo, na otázku členovi výboru, som dostal odpoveď,: “keďže pôjdem v sobotu na brigádu s PZ, kto my obrobí role a záhradu, či sa mám nechať vyhnať z Tulčíka za to, že budem v nedeľu robiť na svojom ? Nábor vstupu do strany ma postihol celkom trikrát , prvýkrát pred vojnou, druhýkrát na vojne a tretíkrát po vojne. Pokoj som mal od momentu, kedy som poslal oznámenie aj do zamestnania a tam bolo napísané , Sobáš sa bude konať v Dóme sv. Mikuláša v Prešove, podľa obradov Rim, Kat. Cirkvi. Dar od kolegov som dostal v novootvorenej sobášnej sále mestského úradu ale za to oznámenie, dar od zamestnávateľa si zobral asi predseda strany. Chcel som sa zamestnať na novom pracovisku, vytvorenom na celoslovenskej úrovni pri Stredoslovenských lesoch B. Bystrica na Sliači. Budúci šéf sa ma po privítaní opýtal, prvé čo sa Vás chcem opýtať, ste straník, lebo tam u Vás v Prešove je to po tejto stránke slabé a treba to posilniť. „Nie som ,a ak je to podmienka...,“ Skočil my do reči:“ nie, nie je to podmienka.“ Viac sme sa na túto tému nebavili. Pracoval som uňho tri roky konca roku 2000. Otvára sa posledný komunistický školský rok. Môj syn začína povinnú školskú dochádzku. Jedná z prvých otázok letí na prváčikov aj táto, deti povedzte mi, kto chodí do kostola ? Asi dva týždne bol kľud. Jedného dňa vyberám syna domov z družiny, po ceste domov to z neho naraz vyletí :“Tati, my musíme byť katolíci?“ Ja na to :“prečo ?“ Vieš, pani učiteľka nám dnes hovorila, že katolíci sú zlí, dokonca meno majú od toho, že ľudí katujú.“ Odpovedzte na tento blud šesť ročnému dieťaťu ... Rok 1989, rok zrútenia socializmu , mletia straníckych legitimácií na práškovú papriku, bol rokom odovzdávania všetkých kádrových materiálov. Tu som o sebe zistil, prečo som nedostal nákupné povolenie na guľovú zbraň. :“Menovaný je protisocialistický živel, vyznáva nevedecký (rozumej kresťanský ) svetonázor..

František Gerlašinský

František Gerlašinský

Bloger 
  • Počet článkov:  63
  •  | 
  • Páči sa:  0x

veriaci lesník, ženatý otec troch dospelých detí, Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Radko Mačuha

Radko Mačuha

228 článkov
Roman Kebísek

Roman Kebísek

106 článkov
Lucia Nicholsonová

Lucia Nicholsonová

207 článkov
Tupou Ceruzou

Tupou Ceruzou

317 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

91 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

766 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu