Topíš sa.
Nemôžeš dýchať. Viac to už nejde.
Tak veľmi ti ublížil... Koľké noci si prebdela, koľko dní si preplakala? Desiatky, stovky? Bolo ich mnoho. Ani si nepamätáš, kedy to začalo.
Videla si, ako sa jeho myšlienky strácajú celkom iným smerom. Kým si mu zalievala ráno kávu a pripravovala vaše deti do školy, on zdvíhal telefón a tvrdil ti, že ho volajú do práce, ale ty si vedela, že nie. Že ho volá ona. Alebo tamtá.
Pamätáš na ten deň, ty, on a váš sen. Vtedy si skutočne verila, že to bude dobré, že to bude fungovať, pretože, áno, bol ten pravý. Milovala si jeho úsmevy, milovala si všetko, čo k nemu patrilo. Bola si celá v bielom a úplne, bezvýhradne šťastná. Mali ste toľko plánov, chceli ste toho toľko zažiť, vidieť, mala si pocit, že to bude navždy. Malo to všetko byť krásne. Presne tak ako prvé roky vášho života. Presne tak ako v príbehoch.
Ale život nie je rozprávka a ty nie si princezná, no on bol tvojím princom. A potom to zrazu všetko bolo iné. Niečím. Nechápala si prečo. Nedokázala si pochopiť, prečo práve ty. Prečo sa to stalo práve tebe. Nebola si mu dobrou ženou? Chcela si veľa?
Hľadáš chybu v sebe a pýtaš sa, prečo ty. Prečo takto a prečo... Až príde deň, keď sa prestaneš pýtať. Bude to deň, keď pochopíš, že ťa opustil nielen fyzicky, ale hlavne duchovne. Prestal ti byť oporou, staval medzi vás veľký múr, odmietal tvoje bozky, dotyky. Plačeš, pretože si tomu zrazu začala rozumieť. Ako rýchlo sa vytratila láska, ako rýchlo ťa prestal mať rád.
Bola si zlá? Čím si ho sklamala? Čo si urobila zle? Toľko otázok, toľko sĺz, ale kde sú odpovede?
Nie, nebola si zlá. Máš právo chcieť, aby ti venoval pozornosť, lásku, kúsok svojho času. Máš právo túžiť, aby bol tvoj. Tak ako kedysi. Dala si mu všetko, celé svoje ja. Všetko, čím si bola, čím si dokázala byť a čím si kedy chcela byť. Celá tvoja existencia dýchala len pre neho. No on... Nevidel to. Nevidel, ako sa každý deň skláňaš nad jeho košeľou a cítiš vôňu, ktorá mala byť tvojou.
A ty sa stále pýtaš... Ale láska je dvojstranná zmluva, za ktorú nesú zodpovednosť obaja. Nemôžeš si pripisovať vinu za niečo, za čo si ty bojovala.
Odišiel od teba, od vašej lásky. Hneváš sa na neho? Nie. Prichádza zmier. Pretože ak niečo miluješ, musíš to nechať ísť - ak sa to k tebe vráti, je to skutočné. Ak nie, tak nikdy ani nebolo.
Zavrieš oči a už ani ty nevidíš jeho. Ani nič okolo. Chce sa ti spať. Zrazu máš pocit, že presne tak to má byť. Že toto chceš. Že toto bude to najlepšie riešenie.
Pretože najťažšie je vidieť toho, koho miluješ, milovať niekoho iného.
Viac neplačeš. Už nevládzeš.
Spočiatku to bolí. Hlava nerozumie, pýta sa ťa, kvôli čomu. Musela si to urobiť?
Zrazu vieš dýchať.
