Slová sú mocné čarodejky. Dokážu ti vyčarovať úsmev na tvári aj ťa rozplakať. Všetko v mihu sekundy. Oklamú tvoju dôveru a zbavia ťa všetkého zlého. Urobia z teba dravca alebo ovcu. Pripojíš sa nimi k davu alebo budeš naveky vyčnievať.
Stačí len jedno, jedno jediné slovo, aby ťa dokázalo celkom zmeniť.
Pamätáš sa, ako ti povedal, že ťa ľúbi? Toľkokrát to opakoval, dookola a dookola. Až si mu uverila. Bola to láska, musela byť, veď ti to vravel. A povedal ti to aj potom, keď si ho prvýkrát prichytila s inou. Aj druhý, aj tretí raz.
Spomínaš si, ako ťa prvý raz nazval tučnou kravou? Ako to bolelo? Ako ťažko sa ti vtedy dýchalo. Akoby ti ktosi prebodol dušu tisícmi nožov. Alebo nožom tisíckrát. Ale oni sa smiali, všetci sa smiali a tebe bolo do plaču.
A vtedy, keď ťa po toľkých spoločných zážitkoch len vysmiala, vraj, aby si si našiel konečne inú zábavu a potom, možno niekedy, príde, aby ti zablahoželala k spoločnému životu s inou ženou - vtedy to pichlo, kdesi tam, hlboko vnútri. Jej to bolo jedno, tebe zničila všetko.
Nechcela si to počuť, ale i tak to prišlo. Nechcel si, aby to povedala, ale aj tak sa stalo. Skutočné slová, čierne písmenká nedbanlivo rozutekané po papieri, spomedzi pier toho niekoho. Obyčajné ťahy atramentu, zafarbené miesta, machuľa v duši. Akoby o nič nešlo, akoby to bolo iba tak. Dnes sa stalo a zajtra sa na to zabudne.
Ale slová, tie sa nezabúdajú ľahko. Prečo namiesto nich nekonáme? Prečo najprv čosi vyriekneme, bez rozmyslu, bez akýchkoľvek dôvodov, a až potom konáme? Ak vôbec.
Prečo ti lásku nemohol dokazovať dennodenne, absolútne bez slov, jednoduchým úsmevom či pomocou v kuchyni? Prečo ťa namiesto hlúpych poznámok nemohol len prehliadnuť? Prečo ti proste nemohla povedať, že to bude takto lepšie?
Sme príliš zaneprázdnení, aby sme si našli čas aj na činy, ktoré naše slová dokazujú. A sme príliš hrdí, aby sme prestali iných urážať. Pritom tie správne slová, to "ľúbim ťa" v tej správnej chvíli, to "prepáč" v tom správnom okamihu... Koľko ľudských duší by bolo zachránilo.
Preto nehovor. Dnes iba konaj, dnes svoje slová ukazuj činmi. Dnes mlč, lebo zajtra už možno nebudeš mať čo povedať.
