Mnohí si myslíme, že rodina sú predsa rodičia - dvaja, z ktorých lásky si sa narodil. On, ktorého matka odvrhla, keď ešte nevedel chodiť, a ktorý svojho otca ani nepozná, by nesúhlasil. Pre neho sú cudzí ľudia bližší ako dvaja, čo ho splodili. Preňho oni neznamenajú vôbec nič. Preňho je podstatnejší dedo, čo ho naučil, ako sa vysporiadať so životom a stará mama, ktorá mu ukázala, ako sa má správať k ženám.
Je rodinou sestra či brat? Tá, ktorej sestra nikdy nepodala pomocnú ruku, myslela iba na seba a na tretí deň po pohrebe rodičov sa oháňala rozdelením dedičstva, len kýve hlavou. Pre ňu táto žena má s ňou spoločný len genetický fond. Pre ňu jej falošný záujem neznamená nič, pretože vždy sa za tým skrýva niečo iné. A on, ktorého brat sa vždy cítil čímsi viac a celý život chcel hrať preteky o prvé miesto v živote rodičov, si tiež myslí svoje. Prečo by mal nazývať rodinou niekoho, kto ho nikdy nebral za rovnocenného, hoci sa on vždy postavil na jeho stranu? A teraz, keď už obaja majú pekných pár desiatok rokov, možno si už uvedomil, koľkokrát mu zahasil oheň pod zadkom, ale pre neho je už neskoro, pre neho už tento človek nie je podstatný.
Tak je ňou manžel? Človek, ktorého si si vybrala na spoločný život? Odteraz až naveky? V dobrom aj v zlom, v zdraví aj v chorobe, v bohatstve aj v chudobe? Ten, komu si sľubovala svoju lásku? Že ho neopustíš, budeš ho milovať a dáš mu všetko, čím si? A ty si mu skutočne dala celé svoje ja, milovala si ho a nikdy si ho nechcela opustiť. Ale myslel na to, čo si obetovala, aby bol šťastný, keď sa na teba prvýkrát rozohnal? Keď na teba kričal, aká nie dosť dobrá si, keď do jeho dlaní zrazu vošlo toľko sily, koľko si u neho nikdy nevidela? Nie, v tom momente prestal byť tvojou rodinou. Stal sa z neho cudzí spolubývajúci a po majetkovom vyrovnaní ani tým nie.
Sú teda rodinou deti? Áno, boli ňou, kým si ich spolu so ženou vychovával, kým si im dával jedlo na tanier a strechu nad hlavou. Boli ňou dovtedy, kým potrebovali tvoju starostlivosť. Dňom, keď vyrástli, na teba akosi zabudli a nechali ťa zostarnúť kdesi medzi starými chorými ľuďmi uprostred štyroch stien, ktoré ani nie sú tvojím domovom, ňou viac nie sú. Odišli a ty si to chápal, pretože takto si ich vychoval - mali byť samostatnými a schopnými postarať sa sami o seba. Nerozumel si však, kde si urobil chybu, keď prestali chodiť aj posielať pohľadnice, keď sa vykašľali na to, čo všetko si im dal.
Kto je teda rodinou? Je ňou spoločné DNA alebo kus papiera podpísaný pred Bohom? Nie, ani jedno z toho. Teraz to už vieš. Rodinu nedefinuje to, čo by podľa spoločnosti rodinou malo byť. Rodinu definuješ Ty.
Rodina nie sú ľudia. Rodina je pocit. Pocit bezpečia, starostlivosti, strachu jedného o toho druhého.
Je to objatie po dlhom odlúčení, je to smiech pri fľaši vína, sú to dlhé nočné rozhovory, je to pomoc vo chvíli, keď ju ty sám potrebuješ viac, je to úsmev, keď sa ti chce plakať. To všetko je rodina. Je jedno, s kým sa tak cítiš. Či je to najlepší kamarát, sused odvedľa alebo tvoj pes. Môže ňou byť čokoľvek, podstatné je, čo cítiš.
Preto áno, presne v tomto predvianočnom šialenstve, keď nás už od októbra obchodné reťazce lákajú na nezmyselné akcie a vianočný punč si vieš na námestí kúpiť od Sviatku všetkých svätých, presne teraz si spomeň na to, kto je Tvojou rodinou. Pozri jej do očí, usmej sa na neho a povedz mu, TY si moja rodina.
