Vôňa tvojej cholerickej povahy
Hltá posledné kusy môjho entuziazmu
A doznievaš...ako ozvena v hystérii
Trhám si vlas po vlase
Z hlavy ktorú si zbavil svojprávnosti
No ty si aj tak stále
permanentne peniacim
Prostriedkom na riad
Na sto či tisíc tanierov
Zatiaľ čo ja si ruky skladám
do mlynčeka na mak
V modlitbe...za ďalšiu dávku ópia
V tureckom sede olizuješ
Med z mojich doráňaných piet
A jazyk ovíjaš okolo slabín
Mojej achilovky
Nožom si zo žíl zoškrabujem
Vždy nový adenóm od tvojho dotyku...
Páliš ma....aj keď nie si potomok žalúdka
Nie chlorovodík ale kyselina
Peníš, celkom ako minerálka....
Defibrilátorom do bezvedomia
Vedome do nevedomia...
Dobrovoľne samozrejme ako
Po tvojom boku
...... kus slaniny
Ušnému laloku prezrádzaš
Že defekt na duši
Nie je myslený ,,kolesovo“
Degraduješ ma....
Zo ženy na akési zámeno
Bez mena nemenná
Stála premenná v rovnici...
Úžitkovo neužitočný kus človeka
Nábytok pod tvojim telom....
