Aj keby...

Monodráma tvojej nahej podstaty
Postavila na nohy už davy
Hluchonemých...
Aplauz páni a dámy
Pre otvorenú spoveď TriNitroToluénu...

Lóža s výhľadom na ďalšie balkóny
A zamknuté dvere na izbe pre hostí
Z môjho srdca ostáva len imaginárna kosť
Všetka svalovina bola spražená...
Ako arašidy ktoré tak milujem

Alarmujúco rýchlo vykrvácam
Von z vlastných snov...
Popod dvere do márnice sa
Lenivo predrapujú chladné končatiny
Môjho spustošeného ega

A moje pudy ostávajú pod betónom....

Akustická verzia mojich
Klaustrofobických výkrikov
V dutinách kostného prachu
Ktorý zalievaš vriacou vodou

......Vývar z túžob prehnitej fresky...
Aj keby to ego bolo o nás...
Egoista a tá...